Letný čas a ja

By Marta

Tak, už je to tu znova a ako sa ukazuje, ani po 31 rokoch tohto "skvelého vynálezu" som si nezvykla. Po oznámení blížiacej sa "pohromy" týždeň márnim čas premýšľaním, čo treba urobiť s hodinami a ako to vlastne bude. Dokonca mi to prinesie bezsenné noci, čo je u mňa dosť nezvyčajné. Aj tak v dotyčnú nedeľu neviem, kam sa čas posunul, ale hovorím si, nič to, manželstvo má aj tú výhodu, že sa o takýto neriešiteľný problém postará Vladimír. Napriek tomu mi je to trápne. Už ani nehovorím o tom, aké problémy vznikajú, keď sa u nás čas zmení a v Európe nie. Časový posun sa zmení a ... A dohovorené stretnutia na skype sa nekonajú. Stalo sa mi to vlani, a tak, keďže mám s priateľkou dohovorené v pondelok o pol druhej nášho času, som celú nedeľu bádala, kedy sa stretneme. V pondelok som si už bola takmer celkom istá, že musím byť pri počítači o pol jednej, pre istotu som sa tam však vybrala o pol dvanástej. Čakanie nie je príjemná záležitosť ani pri počítači, kde si človek môže krátiť čas solitérom. O jednej som poslala e-mail, priznám trochu rozhorčený. Po tretej mi došla odpoveď. Ona čakala o pol tretej nášho času. Išla som si konečne zapáliť a posťažovať sa Vladimírovi. Hovorím, že ma ten letný čas raz zabije. Pýta sa a kedy to máte dohovorené? Hovorím o pol druhej. Jeho odpoveď ma načisto zarazila. No, mala si tam byť o pol jednej. Hovorím, to som bola, akurát teraz som mala byť o pol tretej. Rozhodol sa, že aj jemu to ide na nervy. Nuž, nech je to ako chce, letný čas je tu. Ráno vstávam do tmy a útechou mi je len prekrásne sfarbená obloha pri východe slnka, ktoré váhavo vstáva práve v čase, keď si idem vypiť prvú kávu.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"Ten kto sa pýta je hlupákom päť minút, ten kto sa nepýta, zostáva hlupákom navždy." -NNI