Brigáda

By Marta

May 31, 2010

Začalo sa to všetko začiatkom mája. Najprv sme len, pri cigarete so susedom Marcom hovorili o jeho pláne vybudovať na jeho zadnej záhrade parkovisko. Dôvodom, okrem finančných nákladov, ktoré človek má pri parkovaní na uici, (nie sú až také veľké, ale predsa) najmä fakt, že aj život v Toronte sa mení a teda autá na ulici sa vykrádajú.
Počasie bolo ideálne, ani nie veľmi horúco, ani chladno, na oblohe ani mráčik a tak druhý týždeň mája sa na zadnej časti objavil nákladné auto, zhodilo vlečku a Marc s kontraktorom začali ryľovať trávnik a nakladať hlinu do vlečky. naplnili tri a práca na budovaní parkoviska mohla začat. Mohla, ale veľmi nepokročila, pretože na veľké prekvapenie a uľahčenie, pretože bolo dlho sucho, začalo pršať. Práca striedavo pokračovala, hoci už väčšinou na nej pracovali Marc s manželkou Rebeccou.
Na tomto mieste vari treba niečo povedať o našom bývaní. Náš dom je časťou piatich domov, takýto spôsob sa na Slovensku volá radová zástavba. Náš je v strede Marcov je od nás druhý zľava. Medzi ním a nami bývajú ďalši susedia. Marc s dotyčnými susedmi má spoločnú terasu. Nás od týchto susedov delí po prvé veľký strom, po druhé nízky múrik. Zatiaľ žiadny problém. Akurát, ako Marcova stavba pokračovala, uvedomili sme si, že akokoľvek krásne vybuduje svoju časť, ak neodprace smetisko, ktoré susedia na svojej časti vytvorili, všetko bude márne. Okrem smetiska bolo potrebné opraviť či znova vybudovať a múrik, ktorý odeľuje našu časť (máme tam tiež parkovisko)

Tak a tu sme do hry vstúpili aj my. Je síce pravda, že všetko toto je v kompetencii susedov, tí však o celú záležitosť záujem nemali. My sme sa už pred rokmi snažili múrik, ktorý padal na náš pozemok opraviť, ale je to na ich pozemku a bez povolenia sa to nedalo. Povolenie ako aj finančnú, keď už nie úhradu, aspoň jej časť sme nedostali a tak múrik chátral a chátral a padal a padal, pôvodne drevený plot sem tam stál, poväčšine padal a hnil. Práve pre toto sa so susedmi už druhý rok nerozprávame. Marc súhlas aj prísľub aspoň časti zaplatenia dostal.
A tak sa naša práca začala v utorok 18. mája, kedy sme dotyčný drevený plot rozoberali, klince zatĺkali, dosky podľa predpisu viazali, potom takto upravené balíky naložili do auta a na dvakrát vyniesli pred prednú časť domu, lebo streda je deň kedy prídu smetiari a všetko odvezú. Ja som síce mala pochybnosti, keď som videla to množstvo poviazaných dosák, ale Marc ma ubezpečil, že tam, -manažmentu na odvoz odpadu- volal, a vedia o tom. Nuž, to iba mňa utešoval, lebo v stredu ráno, ako mi neskôr povedal, smetiarov vystriehol a tí, keď tú kopu videli, odmietli čokoľvek urobiť. Nepomohlo presviedčanie, a tak začal nakladať sám. Potom mu už pravdaže pomohli. Skrátka, vzhľad našej prednej časti ostal v poriadku, tej zadnej sa po odstránení dosiek podstatne zmenil. Samozrejme, teraz nastala etapa čistenia dotyčnej záhrady, naplnili sme asi desať papierových vriec na záhradný odpad, rozličnými niekolkoročnými starými listami, halúzkami a podobne.
V piatok večer, keď sme už záhradu ako tak vyčistili, prišiel kontraktor a povedal, že v sobotu začne pracovať na výstavbe múrika.
V sobotu ráno sme s Marcom na terasách pofajčievali a čakali kontraktora. Prišiel niečo po deviatej a... A povedal, že dnes pracovať nemôže. No dobre, tak kedy? Nevie, ale myslí, že viac nepríde. A tak sme sobotu prežili v podstate oddychovo, veď sme si to aj zaslúžili, rozmýšľaním, čo ďalej.
V nedeľu sa ukázalo, čo ďalej. Marc s Vladimírom začali búrať starý múrik a ryľovať jamu od neho. Teplota stúpla na 28 stupňov Celzia. Skončili niekedy podvečer, spotení, zničení, ale múrik už bol zhodený. Našiel sa aj sused, ktorý potreboval hlinu a tak si podstatnú časť z tej vyryľovanej odviezol na fúriku. V pondelok 24. mája bol štátny sviatok Deň kráľovnej Victórie. Vtedy sú všetky obchody zavreté. A tak Marc rozhodol, že treba ísť do Home Depotu kúpiť cement, štrk a betónove kvádre na výstavbu nového múrika do ôsmej, lebo potom už bude všetko zatvorené. Dohodli sa, že pôjdu s Vladom spolu, Vlado čakal dole v office, Marca nebolo a tak sme sa rozhodli ísť kúpiť nnejaké potraviny, lebo obchody...

Nuž sme sa obliekli, išli k autu, keď sa zrazu na našu príchodovú cestu dobýjalo malé nákladné auto s nápisom Home Depot a za volantom bol Marc. Priviezol kvádre, cement i štrk. Nehľadiac na oblečenie, začali sme to vykladať a nosiť, auto bolo požičané iba na hodinu a čas mal cenu zlata. Stihli sme to, dokonca my sme potom stihli pred záverečnou kúpiť potrebné mäsové výrobky, lebo Vladimíra moja skladba jogurtov, zeleniny a ovocia v chladničke neuspokojovala. (To ho neuspokojuje nikdy nieto ešte pri takejto makačke.)
Pondelok. Teplota vystúpila na 30 stupňov Celzia. Vlado s Marcom začali s vlastnou stavbou nového múrika. Pretože medzi múrik a zeminu na záhrade bolo treba dávať štrk a pretože starých betónových kvádrov sme mali priveľa, mne pripadla úloha rozbíjať ich veľkým kladivom na malé kúsky, ktoré sme striedavo do jamy vykopanej chlapmi v nedeľu, dávali so štrkom. Veľmi sa mi k tomu hodila pieseň o Cestárovi, pamätáte? Na silnici do Prášil.... No až na to, že ja už ani zďaleka nie som mladý cestár, ale človek nemôže mať všetko, no nie?
Utorok - to isté, Teplota hneď zrána vystúpila na svojich osvedčených tridsať. Aj my sme robili to isté. Akurát ja som pri rozbíjaní neviem koľkého betónového kvádra myslela na grécke pláže a spomenula som si, že najlepší nápoj je voda s citrónom. Dovliekla som zarosený krčah z chladničky a bolo nám, no asi o kúsok lepšie. Suseda Lailam, ktorá býva napravo od nás a za ňou býva Caroll, nech už mám všetko susedstvo pohromade ma zbadala tĺcť s tým veličizným kladivom, zalomila rukami a radšej ušla.

Streda - to isté, aj keď už sme takmer hotoví. Teda nielen my ale aj múrik. Štrku a úlomkov z kvádrov treba pomenej, viac sa venujem malej Page, sedemmesačnej dcérke Rebeccy a Marca. Môžem babysitovať iba na diaľku lebo dieťa už svojich pozná a múdro sa cudzím vyhýba. Teplota nezmenená možno o stupeň dva vyššia. Ľadová citrónová voda pomáha.
Štvrtok - to isté čo do teploty, ukončenie murovania múrika a začiatok prác na prístupovej ceste od auta k terase. Trochu sa hram na cestára, inak som človek k ruke. Ćiže toto podaj, toto odlož a podobne. Ale múrik je už hotový.
Piatok - teplota nezmenená, prístupová cesta dostáva tvar. Ráno som sa v prednej záhrade stretla s Lailou, ako ju voláme, lebo ako vyskloňovať to jej meno. Obyčajne mi povie len dobré ráno a ako sa más, lebo s angličtinou má chudera stále problémy. Dnes sa však pustila do veľkej reči. Oznámila mi, že keď ma videla s tým kladivom roztĺkať tie kvádre, taká sa cítila unavená, že si musela ísť ľahnúť.

Nečudujem sa, horúčavy jej nerobia dobre a je aj stašia ako ja.
Po dokončení pristupovej cesty k schodom začíname budovať naše parkovisko. Odstránením starého spadnutého a postavením nového múrika sme ziskali ďaľší meter parkovacej plochy. Už doteraz nám stačil na našich dvoch japonských tátošov, teraz, ako povedal sused Jay, ktorý býva oproti, môžeme kúpiť veľký autiak, alebo parkovať krížom.
Vtipkovanie nie je zlé, ale začíname upratovať záhradu susedov, ktorých radšej nemenujem. Na túto príležitosť sme s Vladom išli kúpiť špeciálne vrecia, sú obrovské a bolo ich 32 kusov. Už predtým sme totiž s Marcom naplnili 10 vriec z cementu a štrku, ktoré ostali celé.
Sobota - teplota nezmenená, záhrada horšia ako sedemhlavý drak. No záhrada, je to v podstate len taká škvarka, ale keď sa d nej vyše tridsať rokov hádzalo všetko nepotrebné -teraz hovorím o tých menšich častiach, tie veľké dal Marc hneď na začiatku odviesť náklaďákom, tak sa to nazbiera. Marc naberá hlinu na rýľ a hádže ju na sito, cez ktoré padá čistá zem, ostatné dávame do vreca. Nejdem podrobne rozoberať čo ostatné, každopádne dávame do vriec po 15-20 kg, pretože vieme, že v pondelo s tým pôjdeme na mestské smetisko a budeme to musieť nielen naložiť do áut ale to z nich aj vyložiť. Ak by sme si niekoho zavolali, stálo by nás to najmene tri stovky. Po piatej mám už toho dosť. Hovorím Marcovi, že susedovie záhrada nie je vianočný stôl a končím. Napokon, až na jeden sáčok sú plné všetky.

Nedeľa - teplota 31 a Marc sa zmenil na perpetum mobile. Teraz už našťastie robi na svojom, dokončuje schody a začína váľať jeden nie celkom stabilný múrik na svojej terase, za ktorým má kvety.
Pondelok - nakladáme sáčky s odpadom do auta. Zaplatíme preddavok a ideme na skládku. Ešte nie je tak horúco, smrad je tu, ale ešte nie taký hrozný. Ukázalo sa, že sme odvliekli 150 kg. Zaplatíme príslušnú sumu a odchádzame domov. Chviľu doma oddychujeme, viac dýchame normálny vzduch a znova. Teplota stúpa, Bartolomej -to je naše auto - vzdychá. Znova preddavok, vyloženie, váženie a druhá várka 210 kg. Zaplatíme príslušnú vyššiu sumu a vraciame sa domov. Marc má druhýkrát naplnené auto, ale na záhrade už nie je tento odpad a tak sme spokojní. Bolia nás chrbty, ruky aj nohy.
Poobede Marc vláči sám ťažké kvádre na ten nový múrik. Nedá mi to, nosím do polovice, cez schody s mojim štrajkujúcim členkom nevyjdem
Možno koniec
Utorok večer musíme odviesť všetky papierové vrecia pred dom, v stredu berú aj záhradný odpad. Ak ich zoberú tak možno bude koniec. Už len na záver. Nikto z nás na stavbe predtým nepracoval. Marc naštudoval všetko na googli a zdá sa, že nie zle.

There's more pictures of this, if you want to see them...

Comments:

Be the first to comment on "Brigáda".

Thanks for reading.