Nuž, čo sa dá robiť. Už chodíme oblečení, nespotení, a mnohí z nás nespokojní a nespokojní. Ale sťažovať sa na leto nemôžeme. My sme ho síce čiastočne presťahovali, ale napriek tomu sme si ho užili. Kúpanie v našom jazere Ontário bolo príjemné, páliaci piesok sa dal zneškodniť šlapkami, slnko, pokiaľ neúprosne pražilo slnečníkmi či inými tieňmi. Každopádne to stálo za to. Naša pláž bola denne plná a predsa nie preplnená a poskytovala nesmierne potešenie rovnako deťom ako aj teenagerom a dospelým.
Sú aj takí, čo majú radi hurikány. Nuž, ja k nim nepatrím. Ťažké srdce mám najmä na toho Earla. Nemohol ešte počkať aspoň do kalendárneho skončenia leta?
Božena September 13, 2010 at 9:42 a.m. CDT
Už len spomienky na tochtoročné leto. U nás na Slovensku bolo pre niekoho smutné. Mali sme veľa záplav. A veru sa ukázal aj malý hurikán, ale meno mu nedali. Máme sa pripravovať aj na väčšie. Ako sa otvorili hranice, bars čo sa k nám tiahne. Sľubujú nám pekné babie leto. Najkrajšie je vo Vysokých tatrách, kedˇ sa listy menia na paletu farieb. Neviem ako ďaleko to máte do Vaších veľhôr.