Možno Vás prekvapí, prečo práve poštári. Nuž nie je to preto, že pošta tu funguje /lebo si myslím, že každá pošta, hodná svojho mena by fungovať mala/, ale preto, že ich prácu možno vidieť a na základe pozorovania ich práce sa dá /dúfam/ viac menej zovšeobecniť postoj zamestnávateľov k zamestnancom.

Iste si zo Slovenska každý pamätá ako poštár putoval s preplnenou taškou od domu k domu. Takéto niečo tu človek nevidí. Zato na rohu ulíc môže vidieť sivé kovové škatule /často napadnuté ..../ s nápisom Post Canada.

Zo začiatku nášho pobytu mi dlho vŕtalo v hlave, na čo tieto, nie veľmi estetické škatule, sú. Na posielanie listov sú rovnako časté, ale celkom pekné červené škatule.

Moja chorobná zvedavosť síce privádza mnohých do zúfalstva, ale niekedy prináša aj plody. Skrátka, usídlila som sa pred jednou zo sivých škatúľ a hľa. Prišlo poštárske auto a vložilo do nej balíky. Ani nie balíky ako balíky, ale zviazané listy. Škatuľu zamkli a tak som čakala ďalej. Prišli poštári. S ľahučkou, nie veľmi veľkou taškou, a zobrali si svoj balík. Nevidela som, ale podľa toho, ako chodia som vyrozumela, že na hlavnej pošte im vytriedia listy a iné zásielky podľa ulíc. Nuž a poštári pri roznášaní si vyberú len tú ulicu, na ktorú práve idú. Čiže žiadne vláčenie ťažkých poštárskych tašiek: Tí mladší,nebyť uniformy, ktorá je nevtieravá a vkusná, vyzerajú skôr ako na prechádzke.

Naozaj neviem, či prípad kanadskej pošty je typický pre všetky firmy. Napokon, táto je štátna. Každopádne ma potešilo, že zamestnávateľ si svojich zamestnancov váži a snaží sa im uľahčiť prácu.