Ráno obyčajne nie som veľmi vnímavá ale včera, keď som schádzala z izby na prízemie som si všimla akýsi divný zvuk. V prvom momente som si myslela, že je to Marína, náš kotol na ústredné kúrenie. /Mám vo zvyku pomenovať väčšie veci podla mena, ktoré je v kalendári, v deň zadováženia a už aj ostatní členovia rodiny pochopili praktickosť tohto kroku, lebo vždy vieme, v ktorej ročnej dobe sme dotyčnú vec kúpili/. Vonku mrzlo len tak prašťalo a tak Marína musela pracovať na plné obrátky prvýkrát, odkedy sme ju kúpili.
Uvarila som si ako vždy kávu a išla dole na terasu, lebo mráz nemráz, dnu nefajčím. Keď som zišla po schodoch, ocitla som sa v kaluži vody. Nuž nebola to Marína, praskol kotol na ohrev teplej vody. Dala som si gumené čižmy, vypila kávu, vyfajčila cigaretu a rozmýšľala, či sa mi to náhodou nesníva. Naše okolie bolo tiché, nebolo vidieť ani vtáčika letáčika, pripomínalo to začarovanú zmrznutú krajinu. Lenže tá voda na dlážke v suteréne bola reálna. A tak som už nemala čas špekulovať, zobrala som všetky možné handry a utierala a žmýkala a utierala a žmýkala. Medzitým som zobudila Vladimíra, odpojil vodu, takže vodu som mala všade okolo seba /už som vylievala tretie vedro/, akurát v kohútikoch sucho.
Medzitým sa zobudil Jakub, ešte polospiačky mieril do sprchy a prebral sa až na Vladovu historickú vetu, ktorou mu oznámil kalamitu. "Ideš sa sprchovať, ale sa neosprchuješ". Jakub sa po tomto ozname akosi zobudil a volal pohotovosť.
Dotyčný kotol sme mali našťastie na lízing. Firma, ktorá ho prenajíma, vyslala ako prvého manažéra. Ten sa pozrel a vyhlásil, že sa s tým nedá nič robiť, je starý, treba ho vymeniť. Celkom nás vystrašil oznamom, že dnes to nebude, ale potom to opravil, že máme šťastie a opravári prídu vziať starý a namontovať nový popoludní.

Napokon prišli na obed a po hodine nám namontovali nový kotol - Agátu.
Keď som tak nad tým rozmýšľala, zistila som, že pre nás sú rozhodne nejaké začarované päťky. Kotol na kúrenie sa pokazil piateho decembra 2005, kotol na teplú vodu 5. februára. Navyše, obidva razy cez ukrutné mrazy. Ten na kúrenie bol pokazený v čase, keˇsme mali jediné tri dni zimu v zime 2005-2006.
Takže máme Agátu. Ja mám jeden prasknutý pľuzgier a jeden mozoľ na palci a preukrutnú svalovicu. Ale voda je už opäť tam, kde má byť, v kohútikoch a nie v suteréne na dlážke. Iba koberce keď na ne stúpime pripomínajú malé gejzíry, ale aj to prejde.