Keď sme prišli do Kanady, jedna z prvých otázok v zime bola, čo si myslíte o počasí? Pravdupovediac, táto otázka ma dosť zaskočila, veď počasie v Toronte je také isté, ako na Slovensku. Moja odpoveď zase zaskočila domácich. Až neskôr som pochopila, prečo je táto otázka taká frekventovaná. Veľa novoprišelcov vidí práve tu sneh prvýkrát v živote. Ich nadšenie -pri prvom padaní- sa dá len ťažko opísať. Neskôr, keď im tento zážitok zovšednie, už to nadšenie opadne. Najmä v dňoch, ked vietor či skôr víchor hádže do tváre sneh a mínus štrnásť sa jeho pôsobením blíži k mínus tridsiatim.
Zima v Kanade sa vlastne ničím nelíši od zimy na Slovensku, v prípade, že táto príde, či už tam, alebo tam. V tomto roku k nám prišla. Nedočkavo, ale o to dôraznejšie sa prihlásila už v polovici, presnejšie 16. decembra /kalendárne na to ešte nárok nijakovsky nemala/ kedy nám tu v Toronte napadlo 20 až 30 centimetrov snehu. V mestkej časti, v ktorej my žijeme ho bolo najviac. Musím sa priznať, že aj napriek tomu, že sme lopatovali a lopatovali tešila som sa, ako moja priateľka z Bangladéša. Sneh totiž nádherne pokryl všetko naokolo a čo bolo hlavné, to bol fakt, že akokoľvek sa počasie zmení -a samozrejme sa zmenilo- predsa len budeme mať a mali sme po dlhom, predlhom čase biele Vianoce.

Potom bolo počasie ako bolo. Teplo, holomrazy, opať nepatrične teplo, opäť poriadny holomráz, a potom prišiel február. Ešte ráno o štvrtej sa zdalo, že si meteorológovia, ktorí nás celý štvrtkový večer varovali, že príde veľká snehová búrka, vymýšľali. Lenže ráno o siedmej už bolo jasné, že mali pravdu. Sneh sa sypal a sypal možno viac ako v Perinbabe. Neostalo iné len zobrať lopatu. Spolu so susedou Lailou sme náš chodník pekne očistili. Ako povedala Laila, je to fajn. Ráno ju boleli kríže ale po tomto užitočnom telocviku sa cíti ďaleko lepšie. Potom sme sa mohli tešiť pri pohľade z okna, ako sa ráz krajimy mení pred našimi očami. Menil sa neskutočne a musím priznať, že po treťom odhadzovani snehu to už také zábavné nebolo. Prišiel však 6. február a opäť napadalo takmer tridsať centimetrov nového snehu. Odvtedy padá vlastne stále, v sobotu, keďže prišiel odmäk padal spolu s dažďom. V noci prišiel mráz. Hromady snehu mali pekný ľadový náter, ale kedže najmiernejsí vieor mal 50 km/hodinu a v nárazoch 75, roznášal sneh zo striech do široka, ďaleka. Ráno to ešte šlo, lebo bolo len asi mínus dva , teplota však pomerne rýchlo klesala, až klesla na mínus 16. Vietor ustal až v pondelok ráno, mráz sa tuho zahryzol a nechce popustiť. Chvíľu opäť snežilo, ale našťastie nie až tak, aby sme museli sneh odhadzovať. Už nejde len o to, že nič, teda ani tento telocvik sa nemá preháňať, ale hlavne o to, že ho už pomaly nieto kam odhadzovať.
Tak alebo tak, konečne máme pravú kanadskú zimu, akú sme si vždy predstavovali. Miestni rodáci sú z nej znechutení, len pamätníci hovoria, že taká nebola už takmer polstoročie. Nuž je. Koňa ani sane nemáme, auto nám primrzlo na ceste. Po hodinovom úsilí dostať ho na cestu, čiže odkopávaní snehu a ľadu, solení, tlačení a túrovaní sme to vzdali nákup sme museli ísť urobiť pešo. Ale vyzerá to pekne, čo poviete?