Vyrástol som na dedine. Preto mám psov rád. Za to moja žena je z mesta. A každý pes v nej vyvoláva nedôveru. Iste, aj ja mám rešpekt pred cudzími havkáčmi, ale nemôžem povedať, že by som sa ich bál. Moja žena má z každého psa hrôzu. Raz sme stáli v banke v rade. Cez celú halu oproti nám čakal chlap s veľkým hnedým ako čokoláda krásnym psom. Žena sa naňho zadívala a povedala mi:

To je krásne zviera.

Len čo jej to vyšlo z úst, psisko náhle vstalo od pána a rozbehlo sa k nám. Hodilo sa mojej žene k nohám, kým ona sa ma kŕčovito chytila za ruky a priškrteným hlasom jačala od strachu. Tak som jej povedal: To máš za to, že obdivuješ cudzie psi. Oni to cítia a potom sa ti hádžu k nohám.

Za psiskom dobehol majiteľ, veľmi sa ospravedlňoval, ale psa od mojej ženy dostal len násilím. Ani jej jačanie ho od nej neodohnalo. Naopak, oddane na ňu priam zbožne hľadel a nežne kňučal.

Inokedy zasa som šiel domov v noci, do nášho bytu v paneláku a vo vchode ležal obrovský - myslím tým fakt obrovský - nemecký vlčiak rozvalený cez schody. Musel som ho prekročiť, inak to nešlo. Tak aj keď bol neznámy, aby ma nepohryzol, kam nemá, keď by som ho prekračoval, som ho priateľsky poškrabkal za ušami.

Prekročil som ho a šiel som schodmi hore domov. Nevedel som však, že vlčiak okamžite vstal a šiel mi v pätách. Fakt som si to nevšimol!

Ako som odomkol dvere nášho bytu, vlčiak mi vrazil medzi nohy, až ma nadhodilo a to som soký 186 cm - a rozbehol sa dovnútra. Suverénne prebehol chodbu, obývačku, druhú chodbu a ladne skočil k mojej manželke do postele.

Žena vyskočila v nočnej košeli, začala jačať nad tou masou mäsa, srsti, zubov a uší a vôbec. V momente vo mne zovrel adrenalín. Bežal som do spálne, chytil to obrovské zviera za uši a vytiahol som ho pred dvere bytu, ktoré som na to zamkol. Zbehlo sa to všetko strašne rýchlo. Dodnes neviem, ako som to dokázal a nechápem, čo sa to vlastne stalo a čí to bol nemecký vlčiak, ale dodnes naňho rád spomínam - lebo nás nepohrýzol. Asi sa chcel len vyspať s mojou ženou, čo vzhľadom na jej atraktivitu nemôžem mať nikomu za zlé, ani záletnému psovi.

Stanislav Háber

(tento fejtón vyhral 1. cenu v českej súťaži v roku 2009)

"Бог в деталях, дьявол в мелочах" -NNI