Vždy koncom júla ma pochytí nervozita. Blíži sa totiž termín tenisového turnaja Roger;s Cup. Nervozita je pochopiteľná, lebo po prvé mám tenis rada, po druhé je to jeden z mála športov bez bitiek a surovostí a po tretie, no jednoducho chcem to vidieť na vlastné oči. Prvý problém sa vyskytuje s časom. Na ktoré kolo turnaja ísť. Ja, ako rodený pesimista /neskôr sa ukázalo, že skôr realista/ som navrhovala druhé kolo.

Príčina bola jasná, chcela som po rokoch opäť vidieť hrať Dominika Hrbatého.
Nakoniec, po prezretí si obsadenia turnaja, to vyhralo štvrťfinále. Dôvod bol pomerne jasný. Človek nemá často práležitosť vidieť Nadala a Federera na živo. Keďže sa obaja do Toronta na turnaj prihlásili,
tak lístky na šťvrtfinále zvíťazili.

Aspoň podľa mojich prepočtov sa obaja do štvrťfinále dostanú. Navyše, v štvrťfinále už bývajú veľmi dobré zápasy.
Po úporných horúčavách a vysokej vlhkosti sa aj deň pred štvťfinále príjemne ochladilo, čiže všetko vyzeralo optimálne. Bez omylov to v živote nejde. Pred štvťfinále nečakane vyradil Nadala mladý český tenista, Tomáš Berdych. Povedala som, to nič, napokon je to chlapec z bývalej domoviny, tak čo. Žiaľ, výhra nad Nadalom ho tak unavila, že toho vo štvrtfinále veľa nezahral.

Treba však povedať,že mal aj veľmi ťažkého súpera, ako sa ukázalo neskôr, finalistu Richarda Gasqueta. Každopádne to bol zápas, ktorý nestál za veľa. Nálada však bola dobrá, slnko moc nepieklo a tak sme sa tešili na posledný zápas doobedia a najmä na večerný s Federerom.

Druhý štvrťfinálový zápas, ako sa ukázalo, ani veľmi doobeda nebol. Začal o jednej letného času, čiže pre slnko na pravé poludnie. Každopádne ešte pofukoval príjemný severný vetrík, takže až tesne pred skončením tretieho setu sme zistili, že nás akosi pália ruky. Dovtedy sme si to pri sledovaní napínavého súboja medzi Andy Murayom a Jarkom Nieminenom ani nevšimli. Ukázalo sa, že sme sa na slnku opekali vyše šesť hodín. A tak sme sa rozhodli, že si pred večerným zápasom zájdeme domov a trochu oddýchneme.

Cesta z tenisového centra k nám nie je práve najkratšia, navyše diaľnica bola, ako sa v piatok poobede dalo čakať, preplnená. Skrátka, cesta trvala vyše hodiny a naša spálená koža mala dosť času prejaviť sa. Keď sme prišli domov, už bolo jasné, že so zimnicou, ktorá nás roztriasla, na večerné štvrťfinále nepôjdeme.

A tak sme, po toľkom starostlivom zvažovaní nevideli nielen Nadala, ale ani Federera. Videli sme však seba v zrkadle a usúdili sme, že ak sa z tohto vylížeme, na budúci rok budeme múdrejší. Po prvé, nekupovať si lístky na doobedie a večer, ak ísť doobeda, rozhodne si zobrať krém na opaľovanie, aj keď sa zdá, že počasie je príjemné. A aj keď sa hovorí, že človek sa najlepšie na vlastných chybách učí, túto lekciu by som si vážne rada odriekla.