Už sa to stalo akousi tradíciou, že Vladimír na Veľkú noc ochorie. Teraz to nie je nič zvláštne ani prekvapivé, pretože v utorok išiel so mnou na miestnu polikliniku. Mrzlo, snežilo, fučal vietor s rýchlosťou 50 km/hodinu a on mal mokrú hlavu. Pravdaže, na polikliniku som mohla ísť aj sama, veď som si šla iba po recept, ale keďže gavalieri ešte nevymreli, išiel v tom nečase so mnou. Podobné počasie bolo aj v stredu.

Dnes, keďže je, ako sa to tu volá Good Friday ( nevie náhodou niekto prečo dobrý, alebo veľlký, ako ho voláme na Slovensku? ) sú takmer všetci doma. Skrátka, sviatkujeme. Kratšie ako na Slovensku, v pondelok je normálny pracovný deň. Ale dnes je sviatok a počasie je aspoň na pohľad utešené. A tak som sa vybrala sama na krátku prechádzku v našom susedstve a našťastie som si zobrala foťák. Pretože doma sviatkujúci Vladimír by mi neuveril a pravdupovediac, ani ja som celkom neverila. V záhradkách a predzáhradkách, ktoré ešte v stredu ráno pokrýval padajúci sneh som našla drobulinké modré kvietky, krokusy, na slnečnejsích miestach už kvitli narcisy a priznám sa, tulipany som musela chytit, lebo som neverila, že sú živé. A keď som našla malé kosatce, tak to už bola sila. Sila prírody. A moje sirôtky tiež sneh a mráz prežili a tulipány a narcisy sú už trochu väčšie. Od kvitnutia majú ešte ďaleko. A navyše, na ďalšie noci opäť hlásia mrazy.