Za morom, za morom...

By Andrej

Keď odchádzali za veľkú mláku naši predkovia, vraj si mnohí spievali: „Za morom, za morom, v tom ďalekom svete...”. Ale aj iné piesne vznikali pri odchodoch, pri lúčeniach, pri spomienkach na domov. Takto vznikla aj pieseň jedného dolnozemského Slováka po tom, ako musel aj s inými utekať na začiatku 2. svetovej vojny z domu, do starej vlasti pod Tatrami. „Tam niekde ďaleko, stojí môj rodný kraj...”, spievalo sa v nej. Často som tú pieseň počúval, keď som bol malý chlapec. Aj keď väčšina našich odídencov koncom 19. a začiatkom 20. storočia smerovala do USA, či do Južnej Ameriky, mnohí sa ocitli aj severnejšie. Kanadu bolo načim osídľovať. Kysučanom, Oravcom či Tatrancom to prišlo možno aj vhod, pretože boli na severnejšiu klímu zvyknutí. Dnes je iná doba a tak už clivé piesne pri odchodoch nevznikajú. Ale osídľovanie Kanady Slovákmi očividne neskončilo. V ruke držím malú encykolpédiu zemepisu sveta z roku 1977 a čítam: Toronto – mesto v Kanade, sídlo provincie Ontario na severozáp. pobreží jazera Ontario. 670 tis. obyv. (s predmestiami 2,3 mil. obyv., 1970)... Tento údaj písaný pred vyše štvrťstoročím už dnes určite nieje pravdivý, počet obyvateľov stúpa. Počet obyvateľov rastie všade, len Slovákov akosi nepribúda. A tí najlepší ešte aj odchádzajú.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

«После смерти на мою могилу нанесут много мусора. Но ветер истории развеет его» И. В. Сталин