Uč vrabca lietať

By Marta

Nikdy by som si nebola pomyslela, že žitie v tomto obrovskom meste ma priblíži k prírode viac, ako hocijaký môj predošlý pobyt na dedine. A pravda je taká, že som svoje detstvo a časť mladosti prežila v malom mestečku, na ulici, ktorá bola tak blízko lesu, že sme tam prežívali celé prázdniny. Navyše, keď moja staršia sestra, čerstvá učiteľka, dostala umiestenku na Oravu, prežívala som v malej oravskej dedine takmer každý víkend. Možno má človek v detstve a v mladosti iné priority, možno som len nemala šťastie, ale práve tu, v Toronte, som sa dozvedela, že ani vtáci nevedia lietať samé od seba. Tak ako sa malé deti učia chodiť, tak sa mlaďatá vtákov musia učiť lietať.
Ako každý vie, som celkom nemoderná osoba a fajčím. Fajčím vždy vonku bez ohľadu na počasie, čo mojich priateľov, ktorí vedia aký som zmrzloš privádza do úžasu, keď im poviem, áno, pravdaže fajčím vonku aj v zime. Nuž včera práve zima nebola, skôr naopak, po búrke pri takmer tridsiatich stupňoch Celzia môj pobyt na terase pripomínal skôr zdržiavanie sa v skleníku. Konečne teplo, hoci vlhko a zrazu si len všimnem obrovský čvikot. Začítaná do novín som tomu moc nevenovala pozornosť, potom si hovorím, vari len nejde ďalsia búrka. Odložila som noviny a začala skúmať, odkiaľ ten úpenlivý čvikot ide. A ajhľa, na plote malý vrabček, ešte ani nemal všetky pierka suché a zrazu sa len pustil lietať. Z hora zo stromu sa ozvalo akoby súhlasné čvirikanie. Kto tam je, to som pre hustotu lístia nevidela. Navyše, nebol čas. Vrabčiatko preletelo asi pol metra, celé sa triaslo od strachu, usadilo sa na kmeni stromu a nariekalo, nariekalo. Z koruny stromu sa stále ozývalo pobádavé volanie, ale ono sa len tislo ku kmeňu a plakalo. Opatrne som otvorila dvere a zobrala fotoaparát. Ešte opatrnejšie som sa k nemu trochu priblížila, ale asi po treťom cvaknutí spúšte ma predsa len zbadalo a strach zo mňa bol asi silnejší ako strach z lietania, pretože preletel asi tri metre a usalašil sa na drôte. Zdá sa, že som prispela k úspechu lietacieho výcviku, pretože pobádanie z vrcholca stromu ustalo a na drôte sedeli dvaja. Jeden dospelý a jeden mladučký vrabec. Neviem či to bol otec či mama. Každopádne, ako sa ukázalo, nič nepríde samo. Aj vrabce sa musia najprv pomaličky a bolestne naučiť lietať.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

«После смерти на мою могилу нанесут много мусора. Но ветер истории развеет его» И. В. Сталин