Červená taštička

By Andrej

PROLÓG

Chodil som len tak hore-dolu, horami aj dolinami, a pustými ulicami..., aj po širokých bulvároch plných ľudských stvorení, a už ma boleli nohy a..., pri jednom výklade stála...

*

Oj, tá taštička červenučká... A ja si tu len tak čupím... Pozorujem ten červený zázrak a snívam čupím a túžim. Povedľa toho dievčaťa sa mihajú ľudia, ako stromy popri starej ceste. A dievča sa pohojdáva, červená taštička sa húpa... Aha! Čerešničky! A tamto, to je aký strom? Fíha, aký veľký vták tam letí... Nohy ma už bolia... „Radšej vstaň! Ty kreatúra úbohá!“ Slnkom zaliaty kraj, vzdialený... Za tými domami je hustý les a lúka, a polia údolia aj vŕšky, a ďalej sú vyššie a ešte vyššie... A v lese si spokojne drieme vlk. Vĺčatá sa hrajú... Och, tá sukienka kratučká... „Ahoj! Slečna, mohol by som...“ Odmietavý pohľad, červená taštička bez pohybu. Ustrnula taštička. A ja si len tak stojím, nohy ma bolia, veľký vták sa vznáša povetrím. Och ja kreatúra! Z vŕby píšťalka a z javora husličky..., zvony zvonia... Zďaleka počuť ten hlahol kostolného zvona. Odchádza červená taštička. Nie! Ona by sa určite usmiala, ona je milá... Ale ja...! Somár! Zbabelec! Z hovna urobený, handra - nič! Oj, tá taštička červenučká...

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"Если Вы питаетесь правильно, то лекарства Вам не нужны. А если Вы питаетесь неправильно, то лекарства Вам не помогут" (древняя ведическая мудрость)