Dnes v krematóriu

By Dušan

Ako som sa priznal na myvtoronte, toľko som sa strojil na koncert Starej školy, až som Andreja prepásol. Tak som sa s nim šiel aspoň mlčky rozlúčiť.

Obrad bol dôstojný a zvláštny. Suita pozostalých a priateľov vstupovala do obradnej siene kde do ticha dunelo rockove sólo pre bicie. Neviem či to bol nejaky záznam Andrejovej hry, alebo niečo z rockovej klasiky v originále. Teta obradná rečnička po tomto uvodnom vstupe pôsobila umelo až rušivo aj s celym svoíim obvyklým chlácholivym kliše prejavom. Zaujala ma len keď prečítala slová od manželky: .. a napíš kam ti máme poslať bubny, hore, alebo dole... Potom bola opäť chvilu hudba, taky Billy Cobham-ovsky jazz rock, s naliehavo srdcervúcimi pasážami kvílivej gitary, alebo to bol saxofon? Ani neviem... Pozeral som cez presklenu stenu do sviežej zelene úrnoveho hája a myšlienky kdesi odleteli. Ale potom prehovoril niekto z kapely a to bolo silné... Lebo takmer od dojatia ani neprehovoril. Jednou vetou spomenul hlúpu zbytočnú a absurdnú Andrejovu smrť (takže o okolnostiach prípadu som sa nedozvedel nič nové) a radšej nam rozpovedal príbeh človeka ktorý zanovito kriesil svoj životnymi starosťami zanesený talent. Keďže nikoho z Andrejovej rodiny (okrem Teba) nepoznám, postával som v skupinke chlapov, asi hasičov, z ktorých podaktorí potichu, chlapsky plakali. Ešte raz zaznela hudba - life koncert Sonny Rollinsa, s pekným zádumčivým solom kontrabasu a potom excelovali bicie a prišiel veľky záverečný potlesk (zo záznamu) a potom ticho, rušené len posmrkávaním žien. Pomaly sme vyšli do slnečného dňa.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

“Our mission is to preserve, protect and promote the freedom to use, study, copy, modify, and redistribute computer software, and to defend the rights of Free Software users.” FSF