Nepodarky

By Marta

Rovnako ako v Bratislave aj tu v Toronte, sa v našom dome hromadia rozličné pomôcky do domácnosti. Ku vysávaču, na ktorý som nefrflala lebo také niečo treba, kanvici na vodu pribudol najprv skromne kávovar, potom mlynec na mäso, odšťavovač, ďalší vysávač /dodnes neviem načo/ atď, atď. Vladimír, ktorý vraj nerád nakupuje ma vždy v Canadian Tire /keď tam neopatrne idem a neostanem trčať v aute/ presvedčí, ako dotyčnú vec nevyhnutne potrebujeme. On je skrátka na technické vybavenie domácnosti, ja bojujem s miestom v kuchyni. Túto jeho vášeň poznajú aj moje priateľky a tak nám pribudol chlebostroj. Kamarátka Daniela ho našla aj s receptami a lístkom že pracuje pred nejakým domom na druhom konci Toronta. Najprv ho sama vyskúšala, potom sa ma opýtala, či sa Vladimír neurazí a dovliekla ho. Chlebostroj bol dobrý, mal však tú nevýhodu, že dosluhoval. A tak sme kúpili nový /ten starý sme ešte nevyhodili/ a po asi treťom urobení chleba sme zistili, že ten nový, od známej firmy, pretože sa snažíme kupovať len výrobky z osvedčených firiem, má na miesenie cesta dva nože, alebo čokoľvek to je, a tie sa pri mieseni uvoľnia a odpadnú. Čím samozrejme nádobu na miesenie a pečenie znehodnotia. Našťastie tu v Kanade nie je problém tovar vrátiť. Zašli sme do Canadian Tiru a chlebostroj vrátili. Zatiaľ sme používali ten starý. Blížili sa Vianoce a tak sme sa rozhodli kúpiť nový. S presnými inštrukciami, že to musí mať len ten jeden diel na miesenie, pribudol nový chlebostroj. Chlieb, ktorý Vladimír urobil bol úžasný, rovnako ako chlebostroj od známej a osvedčenej firmy. Akurát presne tento jeden diel /nôž alebo čokoľvek to je/ je urobený z akéhosi podivuhodného tenkého plechu a už sa krúti aj bez toho, aby tam človek dal miesiť cesto. Skrátka, prekrásny, osvedčený brak. Rovnako sme pochodili aj s fritézou. Alebo horšie. Rovnakú značku sme mali aj Bratislave a niekoľko rokov nám dobre slúžila. Pretože hranolky robíme radšej doma, vložila som do novej -predtým starostlivo vyumývanej a podľa návodu opatrenej- fritézy dva litre olivového oleja, na tenké pásiky pokrájané zemiaky úveď išlo o slávnostnú štedrovečernú večeru/ a vybrali sme hranolky, ktoré sa po prvé robili neuveriteľne dlho a po druhé, smrdeli akousi umelou hmotou. Nakoniec to zachránil tradičný zemiakový šalát, ale zlostná som bola ako čert, práve v čase, keď má mať človek pohodu. Pred jej vrátením som sa pozrela nielen na značku, ktorú som aj tak vedela, ale aj na výrobcu. Samozrejme, stálo tam made in china. Rovnako aj na chlebostroji. Ani náhodou nechcem obviňovať čínskych robotníkov. Robia to, čo im povedia. Chcem len povedať, že svetoznáme firmy v snahe za obrovským ziskom idú s výrobou tam, kde je lacná pracovná sila. Navyše, v snahe mať ešte väčší zisk používajú lacné materiály. A tak rozmýšľam. Naozaj je to pre tieto firmy také lacné? Veď iste nie som jediná, ktorá tieto luxusné braky so sklamaním vráti. Ozaj sa im oplatí takto si ničiť meno a vyrábať nepoužiteľné veci? A kde človek kúpi niečo, čo je kvalitné? Lebo na orientáciu už dnes nestačí ani osvedčená značka, ani cena. A tak rozmýšľam

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"There was never a good war or a bad peace."
(Benjamin Franklin)