Choroba

By Marta

Kde sa vzala tu sa vzala, prikvačila ma choroba. Ono vlastne ani netreba veľmi dlho hádať, kde sa vzala, pretože prechladnutí boli obaja moji chlapi. Okrem zvýšenej spotreby vreckoviek a varenia lipového čaju s medom a citrónom tu neboli žiadne iné známky. Teraz choroba prikvačila mňa. V sobotu ráno tu bola. Neviem kto to vymyslel, že chlapi sú zlí pacienti. Každopádne, ako chorá som chlap v chalupe ja. Sobota doobedie akosi prešli s pokorným smrkaním, kýchaním a kašľaním. Na obed som bola už značne nervózna, podvečer zúrivá. Večer prebiehal desným nadávaním medzi pôvodným programom, čiže smrkaním, kýchaním a kašľaním. Nedeľa, druhý deň choroby. Mám rozčítanú veľmi dobrú knihu od jedného z mojich obľúbených kanadských autorov. Povedala som si hneď ráno, dnes nebudem nadávať, kliať, hromžiť ale budem trčať v posteli a čítať. Tak som aj urobila, ale choroba.... Oči mi po pár stránkach slzia (a naozaj nejde o sentimentálny román), všetko sa mi zlieva, o neustálom zasúvaní podložky, aby som nestratila stranu, na ktorej čítam, pre pravidelný program - smrkanie, atď nehovoriac. Skrátka, z poriadneho pacienta ani z čítania neostalo na obed nič, Minulú nedeľu som zdravá a čulá povzbudzovala Raptorsov naživo, teraz s červeným a načisto zodratým nosom som ich sledovala v telke. Prehrali s Celticom Boston.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

«После смерти на мою могилу нанесут много мусора. Но ветер истории развеет его» И. В. Сталин