Salónky

By Marta

Neviem ako pre koho, ale pre mňa sú salónky na vianočnom stromčeku veľmi dôležité. Ten pocit vo mne asi pretrváva z dnes už veľmi vzdialeného detstva. Ako povojnové dieťa si pamätám, ako sme pred Vianocami balili kockový cukor do hodvábneho papiera a potom do staniolu. Neskôr sa v obchodoch objavili fondanové salónky a tak sme na ne len dávali nitky, aby sa dali na stromček zavesiť. Dodnes, a ako hovorím, je to už veľmi dávno, si pamätám chuť prvej fondánovej salónky. Neskôr, keď boli moje deti malé, som kupovala fondánové oblievané čokoládou a pre mňa tie obyčajné, fondánové. Zvyčajne po Vianociach sme chodili lyžovať a to som mala vždy plné vrecká salóniek, ktoré boli veľmi osožné pri pocite únavy. Tu v Kanade sa na stromčeky sladkosti nedávajú. Na stromček sa dajú ozdoby od výmyslu sveta, mnohé sú nevkusne prepchaté, ale niečo sladké pod zub tu človek nenájde. Vlastne nájde, pár dní tu možno kúpiť kolekciu z Nemecka. Lenže ja chcem salónky. Pred tromi rokmi, keď sme boli v novembri na návšteve na Slovensku som sa veľmi tešila, že budem môcť kúpiť salónky. Kúpila som hneď dvoje, z Orionu. Jedny rumové, druhé, ani neviem aké, akurát viem, že oboje nejedlé. Navyše, pekný hodvábny papier na koncoch pekne ostrapkaný nahradil akýsi čudný staniol, na konci biely. Pretože sú nejedlé, dodnes ich máme na stromčeku. Tá krása to síce nie je, ale nášmu čínskemu susedovi sa takáto ozdoba stromčeka veľmi popáčila. V novembri, keď mal prísť na návštevu Davo, som ho poprosila, aby doniesol fondanové salónky . Také nenašiel, doniesol kokosové z Orionu. Tieto sú aspoň jedlé, tak som ich ani na stromček nezavesila. Vešajúc tie staré a pozerajúc na nové, hovorím Vladovi. Je to tak, aj na takej maličkosti ako sú salónky vidno, ako sa náš život zmenil. Nech mi nikto nehovorí, že k lepšiemu. Pretože účelnosť a zisk náš život obrali o to nehmatateľné, ale veľmi potrebné - o kvalitu a krásu.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"A society grows great when old men plant trees in whose shade they know they shall never sit.”
~ Ancient Greek proverb