Lúčenie

By Marta

Už je to vyše týždňa, čo sme opäť raz totálne zmenili svoj život. Ako? V stredu, 28. septembra sme sa presťahovali do celkom iného mesta a síce do Parry Soundu. Podľa značiek na ceste je to vzdialené od Toronta 230 kilometrov. Presťahovať celú domácnosť po takmer desiatich rokoch nie je nič ľahké. Balila som vlastne celý mesiac a postupne náš syn odvážal veci, ktoré sme predpokladali, že nebudeme počas toho času potrebovať, čiže napríklad zimné oblečenie, niektoré knihy a podobne. Posledné dva dni pred odchodom sme boli takí zaneprázdnení, že ani neostal čas na smútenie. To bola samozrejme výhoda. V stredu ráno sme išli po objednané auto z už odskúšanej spoločnosti U Haul, ktorá má našťastie pobočky všade, takže bola možnosť auto odovzdať v Parry Sounde. A tak si Vladimír opäť raz zašoféroval na nákladiaku, čo sa mu tak často nestáva a navyše na takúto vzdialenosť. Nie, do auta sme sa sami nenaložili. Našťastie sme si v tejto firme objednali aj pomocníkov. Dvaja mladí chlapci prišli presne a robili na jednotku. Keď boli asi v polovici a pozrela som sa na počet nenaložených vecí, začala som vážne pochybovať, že sa to do dotyčného nákladiaka všetko zmestí. Ale chlapci ma upokojovali, že sa to určite zmestí. Po dvoch hodinách sa to naozaj podarilo, rozlúčili sme sa s bytom, v ktorom sme strávili príjemných vyše 13 mesiacov a nastúpili sme na cestu do takmer neznáma. Toronto sa s nami rozlúčilo slabým dažďom a vyfarbenou dúhou, ku ktorej sa pridala ďalšia, menej farebná. No a samozrejme, keďže sme išli v dopravnej špičke aj poriadnymi zápchami až takmer do Barrie. Čiže cesta na prvom úseku ubiehala pomaly. Našťastie príroda naokolo bola prenádherná, začínajúca jeseň sfarbila mnohé stromy a dúhy nás sprevádzali do samého zotmenia. Čiže do nového bydliska sme prišli za tmy a poriadne unavení. O tom, že by sme začali vykladať nebola ani reč, nechali sme to na ráno. Hneď po večeri sme išli spať a ráno hneď za čerstva začali vykladať a usporiadavať. Podarilo sa a už v sobotu náš nový byt nadobudol normálnu tvár. Už vieme, kde čo je, a zoznamujeme sa s novým prostredím. Tak či tak, v srdci sme stále toronťania a tak naša stránka ostane pod starým názvom, aj keď už v Toronte fyzicky nie sme.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"Šťastní sú tí, ktorí dožičia sluchu slová mŕtvych - to jest, ktorí čítajú dobré diela a rozjímajú o nich. " - Leonardo Da Vinci