Vianoce s rybárom

By Jožko

Vianoce bývajú u nás veselé. Musím však upozorniť, že manžel – technik – je veľmi zručný pri oprave navijakov a výrobe mušiek, ale domáce práce mu nejako nejdú od ruky. Asi ich považuje za nedôstojné športového rybára. Z rýb zje jedine prvého pstruha, posledného lipňa, vianočného kapra, údenú makrelu a sardinky.
Vianočného kapra chodí kupovať sám, pretože tomu najviac rozumie. Pred časom mu vadilo, že pri kadi s rybami bol terčom vtipkovania – kde má udicu a ako to že ako rybár ide kúpiť kapra. Vyhlásil, že pôjde rybu chytiť sám. Pre istotu som kúpila mrazené filé. Obyčajne sa u nás večeria o šiestej. Tento zvyk je ešte z doby, kedy deti boli malé a nemohli sa dočkať darčekov. Pretože mali otca radi a jeho rybárčenie chápali ako niečo posvätné, čo k nemu neodmysliteľne patrí. Šiesta hodina a otca nikde. O siedmej už mali starosti, či sa mu niečo nestalo. O pol ôsmej sa vrátil šťastný a my s ním. Kapra nemal, ale krásnu šťuku. Ihneď som sa pustila do jej prípravy a spolu so šalátom sme začali slávnostnú večeru.
Ale ako sa hovorí : Nešťastie nechodí po horách ale aj po rybároch, v krku mu zostala jedna uviaznutá kostička. Rýchlo volať lekára a tíšiť rybárove muky prikladaním studených obkladov na krk. Domov sa vrátil z ambulancie kde si na vlastnom tele odskúšal ako chutí peán, ktorým vyťahuje rybám háčiky späť až o tri hodiny. Rozprával tíško, ale my sme dobre rozumeli. „ Radšej kúpiť kapra ako chytiť šťuku...“

Manželka rybára

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"Pomni moj drug, sto vesmir neobmanes i cestnym trudom bogatym nestanes" - Elan