V zelenom ( Spomienky).

By Jožko

September 21, 2012

1. Už sú tu ! Nádherné augustové ráno zobudilo všetkých cestujúcich v rýchliku v stanici na Hornom Liptove. Mal so tú česť byť medzi nimi. Aj so zeleným  papierom zloženým na štyri časti s nesčíselným množstvom pečiatok a ráznych podpisov. Volali ma na skusy k vojakom, ktoré mali trvať iba 731 dní. Papier urobil dojem na konduktora. Usmial sa, zasalutoval a zatvoril kupé kde som sedel s poznámkou, že môžem spokojne spať. Na mojej stanici má zobudí. Stalo sa. Podanie rúk a prianie dobrých Dva roky prázdnin ma vysotilo do zhonu stanice. Bolo pred šiestou, mal som čas. A tak poďho na námestie s Jánošíkom na priečelí radnice. Lavičky boli z časti obsadené mladíkmi v mojom veku s piesňami a fľaškami na perách. Aj ma ponúkli ale moje poďakovanie s tým, že som športovec vyvolalo salvy smiechu. Mnohí boli zaklinení v sebe smutnými, plačúcimi devami. Iba jedna sa usmievala po poznámke milého, že on je zrelý na modrú knižku a opustí hotel čo najskôr. Mal pravdu. Opustil priestory hotela za krátky dvoj ročný pobyt s pridaním 14 dní, ktoré presedel pod zámkom. Že vraj za opustenie posádky bez povolenia. Jeho milá sa usmievala naďalej, prišiel iný. Čo oči nevidia, srdce nebolí.

Hotel, s názvom Kasárne mal dokorán pootvárané okná. V nich sa cerili chlapi v zelenom s poznámkami: Už to máme skutočne za pár! Za pár čoho ? Chýbali im drobné ? Brána vchodu vyzdobená sťa detvianska nevesta. „Vítame vás !“, usmieval sa nápis pri vchode. Čo už, idem tam. V príprave mi povedali, že budem pestovať aj šport v ktorom som ako dorastenec vynikal. Aj po nepríjemnom a dlho sa liečiacom zranení. Vojdem bránou, otočím sa a čítam. „ Už vás tu máme !“

Blok „B“ som našiel ľahko. Rada čakajúcich na strihanie a sprchovanie. Mňa strihať nemuseli. Predbehol som ich ešte doma po poslednom tréningu. Vyzliecť sa, osprchovať a v Adamovom rúchu na prehliadku účesov a čistoty. Vo veľkej hale sa týčili hory zelených častí ošatenia a výstroja. Teda tisíc vecí ktoré bude treba uložiť do zelených, miniatúrnych skríň.

Moje apartmá na II. poschodí obývalo ďalších jedenásť ostrihancov a jeden ktorý mal posteľ iba sám pri vchode, s vlasmi bujnejšími ako ostatní. Volal sa : Súdruh desiatnik, veliteľ izby, druhoročiak v činnej službe. „Vážení, dúfam že budeme spolu dobre vychádzať. Na mňa budete spomínať iba v dobrom ak splníte všetky rozkazy. A tie sa musia plniť !“, zaznel rázny hlas do ticha zelenajúcej sa izby. Veľa nás naučil. Ako uložiť zbytočných vecí do miniatúrnych skriniek. Ako vyleštiť kanady, ustlať posteľ veľkú ako letisko, rýchlo a správne nájsť miesto v rade po odpískanom cvičnom poplachu. Výhodu mali fajčiari. Po ponúknutí veliaceho čo ich fajčil odpustil menšie prehrešky. Nedalo mi to. V Arme som kúpil tvrdé Sparty a ponúkol. Vyšlo to. V sobotu ráno, kedy sa s pravidelnosťou menštruačného cyklu zdravej ženy konala prehliadka upratovania moje úhľadne zložené komínky rozhodil iba raz. Nefajčiarom spolu s posteľami štyri krát.



← newer | older →

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

Thanks for reading.

".. hledáme rozdílne, na místo sjednocení.." - Daniel Landa

".. hledáme rozdílne, na místo sjednocení.." - Daniel Landa


FSF joins thousands in DC to tell NSA: "Stop Watching Us!"

FSF joins thousands in DC to tell NSA: "Stop Watching Us!"
Sign the Petition

Weblog Archives

Recent Features

Recent Videos

Recent Photos Gallery

Most Viewed Blog

Links

  • Lauren A. Colby
  • Not f'd — you won't find me on Facebook
  • ANTI-STATE•ANTI-WAR•PRO-MARKET
  • Môj veréjny mediagoblin
  • Kniha vitazstvo nad rakovinou
  • English to Slovak Slovak to English (certified)
  • Video vitazstvo nad rakovinou
  • gentoo.org
  • Made with Django.
  • Go To Project Gutenberg
  • Stanislaw Lem
  • Slashdot
  • [FSF Associate Member]
  • Weather
  • http://www.iherb.com
  • Mastodon