Ako sme so Saganom vietor predbehli

By Jožko

Nemilosrdné aprílové slnko svietilo v Sade Janka Kráľa na  športovo oblečených ľudí. Mnohí z nich v poslednú aprílovú sobotu, ešte na poslednú chvíľu leštili svojich dvojkolesových tátošov rôznych farieb a typov. Prevládali stroje s úzkymi a hladkými pneumatikami. U tých mohutnejších aj so širokým, horským dezénom. Ešte prejsť skúšobný okruh a pretek pod záštitou starostu Petržalky Vladimíra Bajana a jazda po Petržalke spolu s Petrom Saganom mohla začať. Ako dobre, že ľudia v dávnoveku zistili možnosť využívania kolies pre svoje potreby. Najskôr na prevoz ťažkých predmetov. Neskoršie na vlastnú prepravu. V bicykli je čosi viac ako spôsob dopravy – je v ňom skryté čaro najrýchlejšieho pozemského pohybu vlastnou silou. Každý kto vychutnal jazdu na ňom, zacítil vietor vo vlasoch a vôňu pooranej zeme už by nemenil. Naše sídlisko sa v tento deň stalo krásavicou na bicykli a počet jeho obyvateľov vzrástol o niekoľko stoviek. Sú to vlastne druhé petržalské hody. Všetci starší účastníci sa radostne a  pýchou pozerajú na lietajúcu mládež na bicykloch. Mnohí z nich spomínajú na svoju mladosť, kedy vlastniť bicykel mohli iba deti solventných rodičov. Im zostával sen o striebornom Favorite s ktorým budú víťaziť na Olympiáde ako Tónko Tkáč. Pohľad na svet je skutočne najkrajší zo sedla vlastného, dvojkolesového tátoša.
Tieto a podobné spomienky sa vynárajú všetkým, teraz už vlastníkom mohutnejších tátošov v tento slnečný, hoci veterný deň. Jeden z nich Jožko, v súčasnosti už širokouhlej postavy hovorí, že nedá na svojho kolesového miláčika dopustiť. Jeho Čierny vlk je vždy vzorne vyčistený, vybavený požadovanými mechanizmami. Iba zvonček nahrádza detská žabka, ktorá po stlačení vydáva zvuk po ktorom sa biedni pešiaci s úzkosťou v očiach lepia na priľahlé steny alebo skúšajú hĺbku priekopy. To mu dodáva pocit nadradenosti nad pozemskými slimákmi. Obdiv vzbudzuje pri zoskakovaní. Tento úkon je spojený s dunením ako keď a zobúdza Vezuv alebo sa blížia vlny tsunami.

Účastníci jazdy oblečení v zelených saganovských tričkách nemajú podobné starosti. Iba nasadnúť, šliapať do pedálov a vychutnávať si jazdu po sídlisku. To bola paráda ! Autá a autobusy čakali na okraji cesty a obyvatelia sídliska radostne mávali z balkónov.

Potom iba  prevziať ceny a zatlieskať organizátorom za krásnu sobotu.

Dnes platilo dvojnásobne : Postoj chvíľa, si tak krásna !

Jožko – účastník jazdy Bicyklujem so Saganom, 27. Apríla 2013

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

«После смерти на мою могилу нанесут много мусора. Но ветер истории развеет его» И. В. Сталин