Strelec v záhrade č.5 : Strelček

By Jožko

U typického naivného, statočného a optimistického Strelca si vždy všimnite čohosi detského. Odmieta sa zmieriť s vážnosťou života. Čas v záhradke beží tak neúprosne ako v živote. Iba s tým rozdielom, že nie je nuda. Upraviť aj okolie za plotom a zveľadiť zelené lemovanie vôkol. Ale aj posedieť si s milovníkmi tohto prekrásneho divadla v prírode a porozprávať čo sa za sezónu komu prihodilo. Nie iba chválenie iba tej svojej úrody. Náš Strelec má okrem záľuby vo zveľaďovaní záhradky aj pohyb na dvoch kolesách bez motora. Obdiv mu patrí vždy pri naskakovaní a zoskakovaní zo svojho dvojkolesového tátoša. Oba úkony sú spojené s dunením ako keď sa prebúdza Vezuv. Jazdou na bicykli spolu s novopečenou pasovanou záhradkárkou hojne využívali pocit samoty. Až to došlo tak ďaleko, že nežná časť tejto dvojice začala postupne absentovať. Výhovorky boli rôzne. Na časté nevoľnosti, nezvyklé chute až po opuchnuté končatiny. Kolobeh života je však neúprosný. Zo zasadených semienok vyrástli krásne kvety a našim hrdinom z lásky k sebe sa narodil malý Strelec, Maťko. Len čo vyrástol z plienok už dostal prvú malú kopaciu výbavičku a otec musel dokúpiť detské sedadlo na rám bicykla. Dobre sa učil grífom platiacim v záhradke. Veď mal renomovaných učiteľov, všetkých záhradkárskych susedov. Bola to univerzita bez platenia nezmyselných poplatkov, pretože záhradkárove šťastie je výsadou ľudí dobrého srdca, ktorí prajú úspech aj druhým. Najviac jeho slabým rúčkam vyhovovalo ničenie buriny, oberanie plodov z tenkých halúzok a trhanie ešte nerozvitých kvetov.
Spoločne s otcom tvorili nerozlučnú dvojicu a nehnevali sa keď tašky na úrodu boli polo prázdne. Zostala krásna spomienka a sny o ešte úrodnejších miestach možno aj mimo našu modrú planétu. Tam, kam podľa múdrych ľudí budeme onedlho chodiť na dovolenky. A aká by to bola planéta bez záhradky !

** „Budúcnosť má určite také krásne záhradky ako minulosť.“**

Záhradkár Jožko R.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

«После смерти на мою могилу нанесут много мусора. Но ветер истории развеет его» И. В. Сталин