Strelec v záhrade č. 3 : V  rozkvete

By Jožko

Držiac sa hesla :Ja som záhradkár, kto je viac ! začínam napĺňať tento hrdý výrok. Ešte chýba to podstatné, prvá bohatá úroda a môžem byť na seba pyšný. Väčšina ľudí narodených v tomto znamení je húževnatá a odolaná, rýchlo sa zotavujú. Čo tak ešte vyšetrenie u lekára či som dostatočne pripravený na ľúte boje so škodcami a nepriazňou počasia. Aj preto, že po jarných prácach som pocítil že sa mi stráca pulz, v okolí žalúdka chvenie a hučanie v hlave. Pôjdem k lekárom ktorí doteraz brali peniaze od poisťovní za výkony ktoré na mne neuskutočnili. Ku ktorému ? K tomu čo kopeme futbal za starých pánov ? Nie, vykecal by ostatným že chcem futbal zameniť za iný kopací šport. Žiadny známy doktor. Sadnúť na lavičku tam kde podľa bydliska a zákona patrím. V čakárni som si prezrel časopisy ktoré zobrazovali ľudské časti tela s komentárom nevhodným pre labilné povahy. Do ordinácie na vyzvanie sestry (nie mojej ) vchádzam bojazlivo. „ Poďte ďalej, ako Vám môžem pomôcť ?“, ozval sa nežný hlások spoza bieleho stola ktorého polovicu zaberali rozkvitnuté ruže. Nad nimi sa skláňa majiteľka nežného hlásku, MUDr. Mária Krásnohorská. Vlasy farby obilia, oči nevädze v obilí ! To rozptýlilo moje počiatočné obavy a povedal som jej svoju predstavu, že chcem byť záhradkárom, teda i úspešným a rád  by som sa už pre mňa v kríze stredného veku dal vyšetriť. S blahosklonným úsmevom naťukala moje chorobné ponosy do PC, prezrela moje obnosené vnútornosti cez veľký fotiaci prístroj. Na konci vyšetrení sa uskutočnil zaujímavý dialóg. „ Pani doktorka mám aj sklerózu ?, A odkedy ?, Čo odkedy ?“. Na ďalšiu otázku čo je na sklerózu najlepšie, odpovedala že mám konzumovať chren robiť veľké dlhy. Akoby vedela o mojom nákupe potrieb do záhradky ! Deň „D“ koncom júna nastal. Na čerešni sa jagajú krvavé plody a hrdé tulipány. Moja prvá úroda ! Úrodu čerešní som čakal vyššiu, ale moje chmúrne myšlienky prerušil skúsenejší sused Janko s poznámkou, že som začal dobre. Podal mi ruku a pasoval za skutočného záhradkára. Nezabudol poznamenať, že oldomáš platím ja. V ten večer bola krčma s usmiatou pani krčmárkou iba moja. Penivé pivo s viacpercentnou čerešňovou zásmažkou tieklo ľahko. Aj muchy boli akési prívetivejšie. Dokonca som začal s domácimi hovoriť ich južným nárečím a vykať mladým, počerným dámam pri hracích automatoch.

** „Darmo, keď je šťastie unavené sadne aj na záhradkára !“**

Záhradkár Jožko R.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

«После смерти на мою могилу нанесут много мусора. Но ветер истории развеет его» И. В. Сталин