Mesačná dolina II. H r í b y

By Jožko

Napíš pokračovanie, neokúňaj sa ! Povedali moji priatelia, ktorých som viac menej prinútil prečítať si prvú časť Mesačnej doliny. A to tým, že výtlačky boli doručené poštou doručenkami z miesta môjho bydliska vzdialeného viac ako 200 kilometrov.

„ Hôr sa do písania !“ Tak som písal a ešte viac bolestne rozmýšľal, čo napísať. Vypotil som nasledovnú zostavu zloženú z materinského jazyka, doplneného o regionálne výrazy a žargón. Verím, že po prečítaní už budú dostatočne otrávení mojimi výplodmi a nebudú chcieť repete. Ale inventúra myšlienok, ktoré zreli v šedej kôre pod bývalou hrivou pomohla.

H r í b y

Onoho pamätného roku, na prelome augusta a septembra prišla z Ferdišova telefonická informácia : „ Rastú ! Dajú sa kosiť kosou, toľko ich je !“ Dlho som, ako človek žijúci v osade zostavenej zo železobetónových obdĺžnikov premýšľal. Ako kosiť ? V lese, na lúke, na kopci ? Výsledok bol ten, že som prezrel dostupnú literatúru vzťahujúcu sa na „hríbovú žatvu“. Jej autori zápalisto presvedčivo dokazovali užitočnosť pohybu  na miestach kde sa tieto korenisté, nevyspytateľné plody zeme, vody a tepla sporadicky ukážu aj homo sapiens. A to vždy vtedy a tam kde ich nečakáme. Jednoducho musíte byť v pravý čas, na správnom mieste. A ten nastal. Ešte pohľad do literatúry, či musí byť aj spln mesiaca a poďho baliť. Čo je dôležité pri takej žatve? Kosy zrejme dodajú domáci, koše máme, fúriky tiež. Kombajn by zrejme nebol vhodný pretože by zožal aj tie určené pre našich spoluobčanov s tmavšou farbou pleti ako je v týchto zemepisných šírkach a dĺžkach zvyčajné. A možno na ceste späť už by nebol našim majetkom ale majetkom firmy DEŽÍK, CsC (Celkom slušný Cigán), spolok s ručaním a s obmedzením.

Jožka, Janka a Marika už plánovali jedálny lístok ktorý bude aktuálny až do budúcoročného SNP s využitím žatevnej úrody. Najmä Marikina špecialita, pirohy plnené hríbmi, a Jožkina hríbová polievka, ktoré v Mesačnej doline mali životnosť ako papierová vreckovka v januári. Proste malvázia, manna nebeská . Prvá trieda, de luxe ! Spätná odpoveď do Ferdišova bola stručná : „ Prídeme. Strážte hríby.  Huby zatiaľ neoblievajte, vyspíte sa potom ! Záver  večernej porady konanej v tajnosti pri sviečkach a červenej Sviečke, ktorá sa pretiahla do polnoci znel : Ráno vstať skoro aby nás nepredbehli domáci a ich pozvaní na hríbovú oberačku ! O po šiestej ráno spolu s babkou, s ktorou sme stihli otráviť červíka pokúšam zobudiť ostatných oberačov. Pred chalupou prúdili davy národa ktoré sa vyvalili ako púštne kobylky z tehotných vláčikov z jednej i druhej strany Horného Liptova. Netreba mať strach o objem úrody. Lesy sú tu široké a hlboké. Iba medveď občas vydurí z lesa oberačov Hríbov a pod papierníkov má byť podľa predpovedí znalcov a veštcov dostatok pre celý národ a turistov z PL, H a opálených slovenských súkmeňovcov.

Rákoš oberačov plných optimizmu a ich osobný strážca Vojto vyrazil na cestu za bezchybne vyčistenou tisíc dvesto trojkou. Ferdiš ju najskôr nechcel vybrať z garáže. Argumentoval poruchou. Nepomohlo. Naše argumenty o plnom kufri hríbov zavážili. Asi po hodine mierne stúpajúcej lesnej cesty slúžiacej na zvážanie dreva, hríbov ? sme dorazili do správnej Hríbovej hory. Kroky a dych začali byť ťažšie. Spomienka na dokument o náročnosti výstupu na Makčupikču a propagačné filmy armády z tankodromu bola skutočnosť. Utvorili sme na pokyn hríbových expertov rojnicu a začali pozerať aj dolu, tam kde majú rásť. Vojto zavelil :„ Nechoďte ďaleko od seba, aby som v prípade návštevy lesnej zveri, najmä chlpatých mrmláčov mohol zasiahnuť pripravenými pomôckami ! „ Jemu sa išlo najťažšie. Vrecká odevu zn. Ma – skáče vzor 63 a plecniak boli naplnené výzbrojov určenej iba pre prieskumníkov a záškodníkov v plnom bojovom nasadení. Oči nastražené, nos pri zemi a nič. Akoby sa pred nami skrývali. „Ujo Jožko, čo nevidíte ten veľký dubák ?“, kričí malá Janka. Jeho veľkosť predčila moje očakávania. Nevedel som že môžu dorásť takí zdatní jedinci, ktorých nevidieť na Miletičke v BA. Najviac prejavoval radosť doposiaľ málovravný Ferdiš. Došlo na jeho slová, sme na tom najsprávnejšom mieste, môžeme kosiť. Stáli tam v šíkoch ako hlinení vojaci v Číne. Naplnené tašky bolo treba pravidelne odnášať k autu. Nosiči zahlásili že ešte je voľné miesto na šesťdesiat dubákových krásavcov. V tom zaznel výkrik : „ Medveď !“. Vierka nabrala farbu maliarskej beloby, schytila Vojta za ruku a teraz  zavelila ona. „ Poď, ideme k autu, bojím sa ! Ale miláčik to bol iba žart, niečo ešte nazbierame a pôjdeme. Nie, ihneď. Nestačí že sa každý deň bojím výťahov v práci ? Ešte sa mám báť aj na dovolenke ? A aj Alan  je už dlho sám “. Rozkaz bol splnený. Zo solidarity ale aj strachu z návštevy chlpáča sme nastúpili na cestu späť. V polovičke zbledol pre zmenu Vojto. „ Stratil som v lese delobuch, musíme späť, pohľadať ho.“. Mužská časť merala cestu späť hľadať dôležitú súčasť Vojtovej výzbroje. Nenašli sme. S vážnymi tvárami a predtuchou čo sa môže stať pri jeho odpálení v lese sme sa dovliekli na chalupu. Ženy s babkou v čele sedeli na laviciach pred obydlím a mastili už dosť umastené a najmä ofrflané karty- žolíky. „ Ná kde ste boli tak dlho ! Delobuch našla Vierka na izbe vo váze, kde ho ukryl Vojto. To ste nemohli nám prísť povedať?“, hromžíme. „Načo, boli sme radi že sme mohli v pokoji niečo dôležité predebatovať“. Čo to bolo, dokumentovali rozložené karty a recepty, ktoré si vzájomne vymieňali.
Oberačková lopota nastala večer. Záľahu hríbov bolo treba pripraviť na sušenie. Ruky všetkých boli krásne hnedé ako tých, ktorí na Kube šúľajú cigary, ktorých jednu kúpite za značný obnos peňazí. A pre jej cenu ju niekoľko rokov  iba ukazujete návštevám, až kým sa celkom nerozdrobí. Narezané na pravidelné a rovnako šírkou. Kontrola bola uskutočnená podľa z papiera vystrihnutej predlohy. Zapratali celú povala so starými posteľami. Až teraz som pochopil, prečo tá babka pri mlyne hrablami prevracala sušiace sa hríby, ktoré mala v každej izbe. Spávať musela u susedov. Aj štátna vlajka, ktorá sa vyvesovala pri významných dňoch na stožiar poslúžila ako sušiak. Táto informáciu musela zostať pred verejnosťou utajená. Ako štátne tajomstvo, koľko funkčných lietadiel majú naše ozbrojené sily. Menej ako štyri, viac ako dve. Uhádli ste, hádači z „Páli vám to ?

Ráno, na druhý deň sa oberačka nekonala. Ferdiš konštatoval, že v noci bola zima a už nerastú. Časť úrody sme rozložili pred chalupu a prichádzajúcim novým hľadačom sme na otázku či rastú odpovedali . „ Rastú, rastú. Raz tu, raz tu !“ Keď sa vracali s poloprázdnymi taškami sme sa usmievali a utešovali ich, že treba nájsť iba správne miesto a určiť správny čas.

Unavení, ale šťastní z dobre vykonanej práce chutil srnčí guláš, ktorý s našou chlapskou pomocou uvaril Peter – majster Vareška. Za tento dobrý počin dostal odmenu v podobe zásterky farbou lesa a lesníkov s podobizňou hlavného hrdinu románu Jaroslava Haška o vojakovi, ktorý absolvoval podobnú anabázu v okolí Budějovíc a s úsmevom hovoril : „Poslušne hlásim, všetko je v poriadku, ale nič na svojom mieste !“.
Naše, už po oberačke prítulnejšie dámy s ktorými bývame v spoločných domácnostiach konštatovali, že aj lyžica v guláši stála! A po konzumácii aj biologické hodiny a ich ručičky budú dlho stáť v pozore na  12 hodine ! Základom tejto špécie, zásmažky bol najmä iskrivý červený mok, ktorý dozrel na modrú frankovku. Dlho dozrieval aj v našich výdatne posilnených telách. A ten kľud pri ohnisku na Dodovom posede! Slnko osvetľuje iba vrchol Krivého vrchu. Už ani ten nie. A nad nami iba to, pre túto chvíľu prekrásne nebesá s rozsvietenými nebeskými lampiónmi !

„ Postoj chvíľa, si tak krásna !“

„Keď Kriváň čiapku dvíha, bude príval. Prišiel príval spod Kriváňa, zobral všetko do Komárna „!

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"There was never a good war or a bad peace."
(Benjamin Franklin)