Strelec v záhrade č. 21 : Záhradkárska odysea

By Jožko

Strelec ako mu to určuje jeho znamenie – tajomstvá života objavuje aj prostredníctvom náruživého čítania. Tu je toho dôkaz V starých gréckych povestiach je veľa príkladov o ľudskej odvahe, ume a spravodlivosti. A čo my, doma na Slovensku ich nemáme dostatok ? Tu je príbeh ktorý sa možno priblížil k bájnym eposom.

Dej sa odohráva v jeho obľúbenej obci Pasienková, kde sa každý s každým dobre pozná. Sú si ako veľká rodina. Teda boli do času prevahy peňazí nad slušným správaním a zásadami susedského spolunažívania. Dezider, ktorému každý hovoril do jeho získania do vlastníctva   pozemkov po starom otcovi Dežko, sa stal odrazu malým boháčikom. Už nefajčil Marsky ale iba cigary so zlatým lemom, pil akýsi odvar z kaktusov so soľou a citrónom. Na Dežka museli ľudia zabudnúť, už iba pán Dezider, vlastník záhradiek kde sa roky s láskou piplali miestni členovia Záhradkárskeho spolku. Prvý jeho počin po nadobudnutí pôdy bol ten, že ho oplotil vysokým nepriehľadným plotom okolo ktorého sa na hučiacich motorkách preháňali bezkrkí chlapi v čiernom s vyholenými hlavami s odznakom na koženkových vestách DSS (Deziderova Súkromná Služba). Bez zaplatenia značného poplatku nebola šanca vstúpiť do areálu, nieto ešte zakopnúť ani zlatou motykou. Preto návštevníkmi sa stali majitelia mohutných cestných koráboch s vlastnými šoférmi a navoňanými, sporo oblečenými a diétami poznačenými dievkami na vysokých podpätkoch v sukničkách veľkosti zloženej desať euro. Tie s nalíčeným úsmevom čakali na dobrodružstvo ale najmä na bujaré oslavy ktoré pravidelne končili pozornosťou majiteľa, ohňostrojom a promenády vyzliekajúcich sa krehotiniek . Až po vstupe za plot pochopíte dôvod výšky vstupného, ktoré bolo pri vstupe vygravírované na zlatej tabuľke. Okolo umelého bazéna premávali zvodné nymfy s plne obsadenými plavkami ktoré zachytení mužských pohľadov voľne pohodili hlavou a s úsmevom hodným Venuše nonšalantne zamierili na vysoké stoličky k baru „U zlatej višne“.

Darilo sa majiteľovi Dežkovi. Ale ako sa to u nás doma patrí začali mu obyvatelia obce závidieť. Po večeroch v miestnej krčme „Pod pultom“ už bývalí miestni záhradkári rozmýšľali nad pomstou zbohatlíkovi. Nápadov najmä po viacerých pivách a borovičkách bolo veľa. Ale museli byť také aby pomohli prekonať dômyselný systém ochrany. Pomohol sčítaný chlapík, tiež záhradkár z okresného mesta ktorý do obce prišiel na pohreb starej mamy, parcelu ktorej zabral neoprávnene Dežo. Zapáčil sa im príbeh o akomsi gréckom Jánošíkovi menom Odyseus, ktorý bol silný a múdry a vyznamenal sa tým, že prekabátil obrancov mesta Trója. Plán pod názvom Dežov kôň bol miestnymi návštevníkmi pod prísahou mlčanlivosti schválený. Deň uskutočnenia plánu určili na augustový deň kedy Dezider už pol roka vopred chystal oslavy svojich narodenín.

Bol jednoduchý. Z preglejky a papierov pozliepať obrovskú pestrú kravu s nápisom Nech žije náš Dezider, do ktorej sa skryjú chlapi a oberú čo najviac broskýň a marhúľ z chránenej záhrady. Oslávenec po oboznámení sa s darčekom súhlasil s predstavou ako mu budú jeho zazobaní gratulanti závidieť.

V deň osláv od rána prichádzali zlatom a kožou odetí s štedro popísaným Registrom trestov gratulanti. Oslávenec podľa akéhosi zvyku ich vítal osobne pred bránou kde navoňané žubrienky ponúkali soľ a pálenku že vraj z Mexika i keď chutila ako naša jablkovica. Iba hudba bola naša s primášom Imrom ktorý cifroval na husličkách tak, až sa poctivo potil v čiernom na mieru ušitom fraku. Že hudba nebola živá ale iba z prehrávača nevadí. Veď aj hostia neboli praví boháči ale akýsi zbohatlíci ktorí vyplávali na vlne ľudskej hlúposti a hazardných hier.

Na vjazd veľkej kravy musel dať majiteľ zbúrať časť plota aby sa vošla dnu. Jej dočasní obyvatelia statočne krútili jej očami a papuľkou ktoré spievala Hepy bérzdéj tú jú... Oslavy boli veľkolepé ako sa od účastníkov očakávalo. Postupne omámení nepočítanými prípitkami ktoré zaklincovalo šumivé víno pospali skôr ako začala ohňová hra rakiet padajúcich s kvílením do vody bazéna. Naši odvážlivci mohli nepozorovane poberať všetko zrelé zo stromov ktoré si oni vysadili. A tak spolu s našimi dobyvateľmi v bruchu kravy opustili miesto bakchanálií.

Po prebudení sa oslavujúcich sa k obedu začali zbiehať slinky na čerstvé ovocie. Ale čo to ? Stromy prázdne ! Dežo dal pokyn znížiť hladinu bazéna ale ovocie tam nebolo. Iba prázdne fľaše a topánky sa škerili z dna. A tak mu zostala iba hanba a znova fajčiť Marsky a počúvať vyhrážky gratulantov, že nech sa neopováži čo i len mobilom ich osloviť.

„Záhradkára možno poraziť. Nie však zničiť !“

%{font-size:8pt}Strelec Jožko R.%

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

«После смерти на мою могилу нанесут много мусора. Но ветер истории развеет его» И. В. Сталин