Strelec v záhrade č. 25 : Záhradný škrečok

By Jožko

Medzi hriechy mužov narodených v znamení Strelca je aj zhromažďovanie nepotrebných vecí pod svoju strechu, tak ako to robia v prírode straky a divé škrečky, ktoré si zhromažďujú potravu pre prípad neskoršieho nedostatku.

Záhradkárovi Jurajovi sa na prahu veku Abraháma s väčšou intenzitou začala prejavovať jeho dlhoročná boľačka. Nadmerné zhromažďovanie opustených vecí. Keď zbieral a doma v garáži uschovával iba odhodené veci v okolí záhradiek to bolo ešte v poriadku. Ale keď začal siahať na opustené veci kolegov, začali problémy. Dočasne opustené hrable, opreté rebríky o stromy ale aj voľne pohodené oblečenie a obutie menili svoje miesto za garáž a neskôr po jej zaplnení aj šopu na drevo. Nepohrdol ani starými bicyklami, hrncami alebo stoličkami z neďalekého smetiska. Každá donesená vec dostala číslo kým bola uložená na svoje miesto. Prístup do tohto múzea bol aj pre rodinných príslušníkov zakázaný. Iba pri otváraní dvier mohli na okamih vidieť tú záľahu starých ale aj nových vecí ktoré používajú záhradkári a tie, ktoré vyhadzujú na smetiská zásadne v susednom rajóne.

Ozbíjaní kamaráti však nemohli Juraja prichytiť priamo pri čine odnášania vecí a tým pádom dokázať jeho vinu. Po dlhom uvažovaní pripravili plán lapenia znášajúceho škrečka, ako ho začali prezývať. Počas studeného novembra vykopali v zemi jamu a do nej vložili debničku krásneho ovocia a do  jednej z hrušiek zabudovali mini reproduktor s diaľkovým ovládaním a sledovali počínanie zberateľa. Ten po zistení, že v okolí sa žiadny majiteľ ovocia nenachádza zobral ozvučenú hrušku do ruky. V tom začuje ako hruška reve : - Pustíš ma ty zlodej. Čo nevidíš že nie som z tvojej záhrady ! -. A k tomu kvílenie sirény ako keď v piatok skúšajú ich funkčnosť. Juro zbledol, z roztrasených rúk pustil hrušku a prestrašený bežal domov. Až v marci, kedy zima povolila a Juraj sa zotavil zo šoku  zavítal do záhradky kde ho chlapi zasypali otázkami : - Juro, aká bola oberačka v novembri keď si odtrhol hovoriacu hrušku ? -. Pochopil, že to bola pasca a začal sa za svoje počínanie hanbiť. Po zaplatení rundy pre kamarátov na uzmierenie po príchode domov vybral všetky exponáty z garáže a vystavil ich pri záhradkách, nech si každý zoberie to svoje. Čo zostalo odviezol na káričke do zberne a za utŕžené peniaze si kúpil cesnak na sadenie. Ten vraj podporuje myseľ a pomáha lepšie posudzovať svoje konanie. Bodaj by rozumných záhradkárov, konzumentov cesnaku z vlastnej úrody bolo čo najviac...

„Najväčším šťastím záhradkára je dopestovať ovocie na vlastnom strome.“

Strelec Jožko R.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

«После смерти на мою могилу нанесут много мусора. Но ветер истории развеет его» И. В. Сталин