Strelec v  záhrade č. 26 : Poctivý strážca

By Jožko

__Strelci milujú voľnosť a dávajú prednosť slobodným povolaniam pred vysedávaním v kanceláriách. __

Okrem nás, poctivých záhradkárov a v hojnom počte „čiernych“ máme možnosť stretnúť dobre zamaskovaných utajených jedincov, členov Záhradkárskej stáže.

Ten o ktorom je reč Imro, od detstva vynikal  vo všetkých druhoch športu ktoré bolo možné pestovať v rodnej obci. Učarovala mu najmä cyklistika po zapožičaní nového Favorita od spolužiaka ktorého chcel mať otec slávnym cyklistom. Ten však s kamarátmi radšej hrával spoločenské hry a Imro s fičúrsky nasadenou šiltovkou točil na tachometri kamarátovi otcom predpísané kilometre. Vedel ako dláviť pedále ! Vyhral krajský prebor ale to už požičaný bicykel od zlosti oklamaný otec šmaril do rybníka. Prišiel čas odchodu na vojenskú službu. Nerobilo mu problém splniť náročné fyzické previerky pre vstup k výsadkárom. Drina bola neznesiteľná. Tvrdý horolezecký výcvik vo vysokých skalách, bojové umenia, noci bez spánku urobilo z neho tvrdého chlapa. Lenže prišiel vážny úraz a Imro so slzami v očiach a doživotnou rentou opustil svet chlapov. Vrátil sa do rodnej obce bývať v domčeku po rodičoch konča dediny. Čo ďalej, ako vyplniť horu voľného času ? Pomohol inzerát v novinách o obsadení miesta člena Záhradkárskej stráže. Prihlásil sa a po úspešných skúškach dostal preukaz, odznak a uniformu s brigadírkou.

Miestni záhradkári a zlodeji sa potešili že kontrolným orgánom sa stal človek, ktorý v živote nepracoval v záhradke. Ale prerátali sa. Nová strážca začal naplno využívať svoje znalosti z vojny. Celú noc dokázal bez pohnutia sedieť priviazaný a zamaskovaný na strome sledoval dianie pri chatkách. Dokonca na skvalitnenie kontrolnej činnosti naučil aj opusteného psa ktorému umožnil dôstojne žiť a plniť jeho príkazy. Tvrdým výcvikom chlpatý pomocník dokázal ihneď spoznať cudzieho človeka a  ohlásiť tichým zavrčaním.

Zlodeji úrody dlho rozhutovali ako prekabátiť strážcu a jeho štekajúceho pomocníka ktorých začali prezývať Neviditeľný a Pes Baskervilský. Na pretras prišli peniaze ktoré vraj obrusujú všetky hrany. Všetky možno ale Imrove nie. Poďakoval sa za peňažný dar, spýtal sa či to má oznámiť vyššie a bolo po úplatku. Ani atak na city najkrajšími devami nezradil česť vartáša. Predsa niečo. Jeden zo záhradkárov si chcel pochutnať na krvavej tlačenke keď pribehol Baskervilák, schmatol ju aj s papierom a odbehol do kríkov dokonať dielo sýtenia. Na radosť nielen ich, ale aj miestneho mäsiara ktorý z mäsa po záruke vo veľkom vyrábal krvavú tlačenku. Jeden nepriateľ bo vyradený.

Ktosi v krčme zahlásil že Imro bol z armády prepustený na základe úrazu hlavy spôsobenom pádom zo stromu kde zakotvil pri zoskoku padákom. Informácia sa dostala aj do jeho uší. Bojovo naladený dorazil večer do krčmy a pred všetkými prehlásil, že on nie je mechom ani motykou udretý ako niektorí čierni oberači. Dal sa však uchlácholiť niekoľkými pohárikmi borovičky spláchnutými pivom. Bola jar, mal voľno, v záhradkách iba začali vychádzali prvé rastlinky.

Napokon sa majitelia záhradiek s Imrom, ako sa na chlapov patrí sa dohodli, že do práce bude chodiť bez utajenia a oni ako poctiví záhradkári platiaci poplatky omnoho vyššie ako je cena ukradnutej úrody od suseda budú dodržiavať regule. Pri záhradkách zavládol na čas pokoj tak potrebný na to, aby príroda dokončila dielo rastu novej úrody. A k nej, ako je v našich končinách zvykom patria aj nepoctiví oberači cudzej úrody.

„Každý nesieme vinu za zlodeja, ktorého sme nevyhnali od záhradky.“

Strelec Jožko R.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"He who can, does. He who cannot, teaches." ** - George Bernard Shaw**