Branné cvičenie

By Jožko

Branné cvičenie (Spomienka na dobu minulú)

Tento príbeh žiakov Základnej školy v miestnej časti Bratislava Trnávka, alebo
ak chcete Dornkapla či Mexiko sa stal na jeseň v roku 1962.

Ustálený chodu školy narušila správa školského rozhlasu : Žiadam ticho.
V piatok 19. októbra sa uskutoční branné cvičenie školy. Triedy do ôsmeho ročníka
budú cvičiť od rána na školskom ihrisku. Žiaci tried 9.A a 9.B sa zúčastnia
branného cvičenia zameraného na získanie zručností pri obrane vlasti.
Veliteľom cvičenia menujem súdruha učiteľa Janotu, ktorý bol aktívny dôstojník
v armáde a jeho zástupkyňu súdružku učiteľku Záhradnú, ktorá má odznak
Červeného kríža.
Upozorňujem na to, že žiadne ospravedlnenky sa neprijímajú. Hlásenie som
vykonal ja, riaditeľ základnej školy Pavlovičova ulica na Trnávke, Ján Struharský.
Koniec hlásenia.
Česť práci !

Veľmi nás vyrušil tento oznam, pretože si pamätáme ako minulý rok naši starší
spolužiaci po brannom cvičení skoro všetci ochoreli od vyčerpania a prechladnutia.
Učiteľ Janota, kapitán v zálohe sa už dva týždne pred akciou menil na nepoznanie.
Prezlečený do starej hasičskej uniformy sa nepozorovane zakrádal pri školskom
plote a kde ťahal za uši fajčiacich spolužiakov aby nabrali kondíciu pred cvičením.
Pred vyučovaním a počas prestávok púšťal v školskom rozhlase vojenské piesne na
vytvorenie tej správnej bojovej nálady. Večer sa zamykal v kabinete a kreslil bojové
mapy okolia obce Vrakuňa, ktoré dával tajne podpisovať riaditeľovi neviditeľným
písmom.

Piatok ráno 19. októbra, za chladného počasia a hmly sme zaujali miesto pri
železničnom priecestí a križovatke ciest smer Vrakuňa a letisko. Nebolo to presne
o deviatej ako rozhodol riaditeľ, pretože veliteľ cvičenia súdruh Janota ukazoval
ako možno použiť buzolu, ktorú si položil na hlavu s výsledkom čoho bol jej pád a
totálne zničenie. Takže pol hodinu sme čakali než týždenník ktorý mal službu
bežal do kabinetu školy pre inú.

Akcia „Bŕŕ cvičenie“, ako sme ho pomenovali vypuklo. Najskôr sme museli po
vyhlásení píšťalkou leteckého útoku zaujať miesto v priekope, medzi kamene a
popadané orechy ktoré nám drásali kolená.
Nám chlapcom to až tak nevadilo, pretože z polohy ležmo sme mali pekný
výhľad na rôznofarebné tepláky vyspelejších spolužiačok. No pri vyhlásení
pátrania po ponorkách v malom jazierku kam sme sa museli dopraviť zrýchleným
poklusom vo Vrakuňskom lesíku ktoré platilo iba pre chlapskú časť žiakov.
Z veľkých pracích mydiel vymodeloval a zelenou farbou natrel veliteľ Janota
šesť ponoriek ktoré sme mali rukami loviť zo špinavej a chladnej vody.
Lov sa nevydaril, všetky sa rozpustili, čím čiastočne zriedili zamorenú mláku
s názvom smradľavka kde končili splašky z Dimitrovky.

Uprostred lesíka už čakal na konári stromu usadený riaditeľ, ktorý si ako vzorný
Zväzarmovec vzal na starosť streľbu vzduchovými puškami na terče. Pochopili sme.
Riaditeľ sedel na konári preto, aby mohol riadiť streľbu a dobre vidieť na terče.
Okolo krku mal zavesený vojenský ďalekohľad vo farbe khaki. On sám bol
náruživý strelec, čo potvrdzovali vystrelené opičky a papierové ruže na nástenke
a lampe v jeho pracovni.
V tej pracovni, v ktorej aj fackami tajne trestal nespratníkov tak vehementne, že sa
opičky a ruže triasli od náporu vzduchu. Ale aj dobrý strelec raz netrafí. Streľba sa nekonala, pretože učiteľ Čadko, zarytý pacifista nezabezpečil pušky. Tento fakt tak
nasrdil riaditeľa, že pri pokuse vstať začal padať. Konáre ho však zastavili až zostal visieť za ruky asi meter nad zemou. Na pomoc pribehol veliteľ ktorý ho zachytil a začal posúvať k zemi.
A vtedy sa to stalo !
Zelené traky nevydržali, vojenské nohavice mu spadli pod kolená až bolo vidieť
trenírky. Nie zelené ako sme mysleli, ale s rozprávkovým motívom. To sme už
nevydržali a začali sme sa smiať až očervenel ako Červená čiapočka na jeho
spodnej bielizni.
Odvtedy mu prischla aj prezývka – Karkulák.

Velenie prebrala zdravotníčka učiteľka Záhradná. Zavelila na odchod smer
stanica Vrakuňa, odkiaľ sme sa pohodlne vláčikom odviezli ku škole.
Slnko už prerazilo hmlu a my sme sa tešili, že o rok sa cvičenia na tejto škole už
nezúčastníme. Veď už budeme v područí iných cvičiteľov na stredných školách a
učilištiach.
Škoda...

Zapísal Jožko R., žiak 9.B

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"In theory, theory and practice are the same. In practice, they are not." - Lawrence Peter Berra