Menej je viac

By Jakub

December 16, 2010

Nedávna návšteva strednej Európy bola príjemná a zaujímavá. O niekoľko postrehov som sa rozhodol podeliť. Táto časť sveta (nielen Slovensko) má tendenciu urobiť veci zložitejšími než je treba.Dobrým príkladom je slovenský jazyk, ktorý bol bezpochyby daný do súčasneho tvaru vzdelanýmiľuďmi, ktorí ho poprepletali rôznymi pravidlami, ktoré iste majú korene v dobrých úmysloch, ale na záver všetko len komplikujú. V snahe vysvetliť svojej žene, ktorej materinský jazyk je anglčtina .prečo sa povie dobré ráno, dobrý deň a dobrú noc keď dobré, dobrá aj dobrý znamenajú to isté som pochopil, že sa môžem pokúsiť vysvetľovať o rodoch a skloňovaní, alebo jej to vysvetlim jednoduchým anglickým spôsobom. Prečo sa povie dobré ráno? Lebo. Tomuto ľudia hovoriaci po anglicky dobre rozumejú a odvtedy moja žena správne použivala dobrú noc a dobrý deň bez toho, aby tušila čo je ženský alebo mužský rod. Nemám len kritiku . Čo sa žene veľmi páčilo je, že po tom čo sa naučila písmenká vie čitať slová ktorým nerozumie a nikdy predtým ich nevidela. Toto sa stáva v angličtine zriedkavejšie. Jednu boľačku čo mám je výuka angličtiny (a nielen angličtiny) na Slovensku . Bratranec spominal, že mal lekciu angličtiny a že mali test z nepravidelných slovies. Nemohol som odolať a obrátil som sa k žene – drahá vymenuj desať nepravidelných slovies. . Odpoveďou bol len úsmev. Skús aspoň päť. Aspoň jedno? Na to mi s úsmevom odpovedala.Čo je to nepravidelné sloveso? No napríklad take took taken. Jaj aha áno. OK tak skús nejaké iné spomenúť. Na to mi odpovedala ďalším úsmevom. Podotýkam, že má skončených 6 rokov univerzity a 13 rokov základnej a strednej školy, všetko v Kanade. Jednoducho to v hlave nemá zoradené podľa nejakej špeciálnej skupiny alebo dokonca nejakých časov, proste sa tak hovori lebo sa tak hovorí. Keď je to postačujúce pre ľudi čo majú angličtinu ako materský jazyk možno by to mohlo stačiť aj pre Slovákov. Dosť už o Slovákoch, nie sú jediní , ktorí radi komplikujú veci. Ďalším dobrým príkladom je dopravné značenie -čo je medzinárodný štandard. Aj v Severnej Amerike sa použiva, s tým rozdielom , že len v zúženej forme.. Kým som znova nešoféroval v Európe, tak som si myslel že v Severnej Amerike sa tých značie k použiva menej lebo všetko je viac menej do štvorca a preto sa to nemusi komplikovať. Faktom je, že na to nie je dôvod ani v Európe.

Znacka Boľačka číslo jedna - značka hlavnej cesty. . Nenapadá ma ani jeden pripad, pri nedávnom šoférovaní v Európe, keď mi v niečom pomohla. Keď som na hlavnej a ten druhý má značku aby mi dal prednosť keď ju z nejakého dôvodu nemá alebo mi jednoducho prednosť nedá snáď to neznamená, že pridám a do neho napálim, lebo som mal nejakú debilnú značku? V Kanade keď sa približujem ku križovatke tak keď nemám stopku alebo trojuholník tak to znamená, že môžem isť. Keď sa mi tam niekto natlačí tak snáď zabránim nehode bez ohľadu, aké bolo značenie. Rovnako ako značka hlavnej cesty sú nezmyselné aj tie trojuholniky, ktoré značia križovatky a vysvetľujú , čo je hlavná a čo vedľajšia cesta. Keď to je naozaj zložité tak tam treba dať svetlá, alebo, ako v Kanade “ all stop”.

Pri all stop všetci zastavia a kto prvý prišiel, ten prvý ide. Žena si nebola vedomá tohto značenia (lebo také nepozná) a pravidlá dodržiavala bez toho, aby.vedela, čo značky znamenajú.

BolackaBoľačka číslo dva - rýchlostné obmedzenia respektive ich koniec. Idem po ceste mimo obce, ktorá má 90. Z ničoho nič vidim značku 70. Zatiaľ všetko v poriadku. Ale potom uvidím značku koniec 70. OK super. Miesto toho aby som šoféroval si musím spomenúť, či som mimo obce a aké je v tejto krajine obmedzenie pre mimo obce. Stačilo tam znova strčiť 90 a bola by to rovnaká spotreba značiek akurát s tým rozdielom, že sa môžem venovať šoférovaniu miesto pamäťových cvičení. Na záver by som chcel dodať, že som šoféroval nielen v Kanade a USA ale spolu so ženou sme urobili aj 5 tisíc kilometrov na Novom Zélande a len v stednej Európe som si toto všimol. Nuž ale nebolo snahou kritizovať len upozorniť na to že niekedy je menej viac . Som rád, že sme Európu navštívili, a chcem povedať , že vo všetkých krajinách čo sme navšítivili boli ľudia aj šoféri väčšinou priatelskí a normálni a správali sa presne tak, ako u nás v Kanade, nech už sa používa akékoľvek značenie.

Ešte raz vďaka všetkým príbuzným a priateľom, ktori nás pekne privítali a pohostili.



← newer | older →

Comments:

Posted by: Melicher on Dec. 19, 2010, 11:28 a.m.

Comment: U nás sa vraví "Iný kraj iný mrav", slovenské porekadlo má asi pravdu. Uvedomil som si náhodou, že koľko je v nich pravdy. Ale iná dimenzia časopriestoru hovorí, že všetko sa mení v čase, pravda od starého gréckeho filozofa, nespomínam si už zo školy na jeho meno. V začiatkoch motorizmu v Anglicku, bol to asi prvý dopravný predpis, musel pred automobilom vraj bežať bežec so zástavkou. V 80-tich rokoch minulého storočia som bol v 10 miliónovej Moskve a obdivoval som už vtedy veľké semafory pred a najmä za križovatkou. Semafory pred križovatkou mali veľký sekundový číselník, ktorý označil posledných 10 sekúnd zeleného svetla, čo je neoceniteľná vec bezpečnosti križovatky. Aj ja mám dobovú skúsenosť zo súčasného Slovenska, čo hodnotím ako negatívum. Ťažšie sme vždy preberali pozitívne veci zo sveta a ľahšie nie vždy úžasné. O sekundovom odpočítavači zelenej sa zatiaľ len začína hovoriť, ale za to máme už kruhové objazdy aj v dedinkách, kde to až tak nepotrebujú. To bude asi našim historickým provincionalizmom. To svedčí o našom mantnelizme. Za to veľké národy sú sebavedomé vždy a v každej dobe.

Posted by: Vlado on Dec. 21, 2010, 6:55 p.m.

Comment: Dobrý članok. No nechcem sa veľmi zapliesť ale pamätam si, že odpočet konca zelenej, prvý krát som videl v Burgase, tuším v roku 1980. V Toronte to vyriešili tak že sa odpočítavaju sekundy pre chodcov v okienku pre chodcov, čiže dokedy je chodcový povolený vstup na prechod, alebo dokedy by mal stihnuť prejsť?. Hm... Cyklus je červený panák, zelený panák a potom miesto blikavého žltého panáka bežia zostávajúce sekundy Čo v podstate znamená to isté ako odpočet zelenej ale info je primarne určene pre chodcov , čo samozrejme vidia aj šoferi, ale primárne ide o chodcovu bezpečnosť.

Posted by: Božena on Jan. 5, 2011, 10:26 a.m.

Comment: Kedˇsom sa začala učiť angličtinu, najviac ma rozčuľovalo, že nemá silné zásady. V nemčine som ich cítila aj vo francúštine. Japončina sa mi zdala nenaučiteľný jazyk, ale kedˇho začala študovať susedina dcéra, ktorá mi povedala, že nie je až taký ťažký. Koľko jazykov poznáš toľkokrát si človekom. Ževraj tí chudobný Oraváci ovládali aj 5 jazykov. Kedˇbola chudoba cestovali po celom svete predávali súkno, ktoré ich žienky a dcéry tkali z konope.

Sorry, comments are closed for this item.

Thanks for reading.

Нравственные устои наших руководителей образованием и культурой восхищают своим полным отсутствием @nourlnews @Dasssha2010

Нравственные устои наших руководителей образованием и культурой восхищают своим полным отсутствием @nourlnews @Dasssha2010


CLOSE WINDOWS, OPEN DOORS - Upgrade from Windows

CLOSE WINDOWS, OPEN DOORS  - Upgrade from Windows

Weblog Archives

Recent Features

Recent Videos

Recent Photos Gallery

Most Viewed Blog

Links

  • Lauren A. Colby
  • Not f'd — you won't find me on Facebook
  • ANTI-STATE•ANTI-WAR•PRO-MARKET
  • Môj veréjny mediagoblin
  • Kniha vitazstvo nad rakovinou
  • English to Slovak Slovak to English (certified)
  • Video vitazstvo nad rakovinou
  • gentoo.org
  • Made with Django.
  • Go To Project Gutenberg
  • Stanislaw Lem
  • Slashdot
  • [FSF Associate Member]
  • Weather
  • http://www.iherb.com
  • Mastodon