Strelec v záhrade č. 16 : Čierny záhradkár

By Jožko

Strelci dosahujú vo všetkých profesiách veľké úspechy ktoré im približujú prírodu. Jeho znamenie povýšilo Imra až na vykonávateľa poslednej služby .

Záhradkár Imro sa živí poctivým remeslom. Tak ako jeho dedo a otec vykonáva funkciu, či remeslo hrobára. Takého obyčajného, ale aby si zaslúžil plácu musí kopať jamy. Či je teplo alebo zima, zem vyhrabe do požadovanej hĺbky a šírky aby bola spokojnosť pozostalých s umiestnením neborákom v truhle. Domček má postavený konča dediny, kde už iba tepaná brána delí vyvolených vstúpiť do večnosti. Behom času sa dedina priblížila k jeho obydliu, ale rešpekt k pokoju už neživých nedovolil novým obyvateľom prísť tak blízko, aby nemali strach z posmrtného života. Imro je hrobár podľa domácich štamgastov poriadny. Jamy kope rýchlo, bez presýpania zeminy cez drevené praženie. Nevadí ani veľké teplo  alebo zamrznutá zem, ktorú dokáže pomocou záhadnej horiacej zmesi nazývanej Imrov koktail rozmraziť. Ale predsa niečo dokáže narušiť jeho príslovečnú dochvíľnosť a zručnosť. Láska k zemi ktoré sa v rodine dedí z generácie na generáciu chlapov tak ako hrobárstvo. V čase kvitnutia kvetov stráca pojem o čase a vydrží sedieť pri nich bez pohnutia celé dni a noci. V tomto čase pozostalí vedia, že nebožtík musí zotrvať v chlade Domu smútku o niečo dlhšie kým Imro, vždy oblečený v čiernom nenatiahne ako inak čierne montérky a začne stavať prírodný kútik k odpočinku. Veľa krát bolo treba aj posunúť termín pochovania kým plody skončia v Imrovej sieťke. Ale ako sa hovorí „ Každá motyka má svoj koniec“, jedna príhoda narušila Imrovu sebadôveru. Bolo to v júni, keď dostal objednávku na vykopanie dvoch jám na pohreby v jeden deň. Práve v čase dozrievania čerešní. V roztržitosti vykopal iba jednu a odišiel zberať plné plody so stopkami. Syn Iminko otcovi veľmi ohľadu plne z úctivej vzdialenosti tlmočil odkaz, že do rána musí byť ešte jedna jama. Pred polnocou odbehol na cintorín splniť kopáčsku úlohu. Lenže v tej rýchlosti zabudol na jedno z prikázaní hrobára : Ak si na dne, maj so sebou rebrík. Ten nemal a lopatu s krompáčom vyhodil z jamy pri meraní jej hĺbky. Nebál sa strašidiel, iba toho aby niekto neočesal jeho čerešňu počas jeho neprítomnosti. Začal volať o pomoc, čo začuli miestni i nemiestni bezdomovci okupujúci šopy v opustených záhradách. Tí sa tak naľakali, že bežali do vždy plnej krčmy oznámiť že na cintoríne straší. Najskôr sa im dostalo výsmechu, ale keď ich zelená farby tvárí nezišla ani po jednom poldeci, ozbrojení chlapi sa vybrali na cintorín. Ale keď začuli skučanie strašidla vrátili sa späť do chmeľového útulku a hádali sa ktorý nebožtík to nedá pokoj. Napokon sa osmelili a išli k domu Imra aby on spravil poriadok v túto nočnú hodinu. Malý Iminko hlásil, že otec kope jamu a on sa nebojí ísť pozrieť na pôvodcu kvílenia. Otcovi hodil do jamy rýľ aby si vykopal schodíky. Chlapi išli dokončiť predpísaný pitný režim so smiechom ako Imro skončil predčasne tam, kde všetci budeme iba raz v živote. Aj mu dali prezývku, Kvasimodo z čerešne.

** „Láska k záhradke žije až za hrob.”**

Strelec Jožko R.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"Бог в деталях, дьявол в мелочах" -NNI