Počasie

By Marta

Hneď na začiatku musím povedať, že mám rada zimu. Z detstva si pamätám veľa snehu, poriadne mrazy a mám rada, keď mi sneh chrupší pod nohami. Preto v novembri som sa novému snehu veľmi potešila. +Lenže..+. Lenže už v decembri, keď sneh neubúdal, ale naopak pribúdal a pribúdal sa ukázalo, že táto zima si s nami poriadne zahrá. Najviac ma trápilo, že mi sneh neumožnil ísť do Toronta. V noci pred našim plánovaným odchodom ho totiž napadlo 30 centimetrov, navyše, začal fúkať silný vietor a tvorili sa záveje. Potom, pred sviatkami, keď u nás v Parry Sounde striedavo posnežovalo a snežilo, prišla pohroma do Toronta. Mrznúci dážď, ktorý dolámal stromy a postŕhal elektrické drôty. Vari prvýkrát odkedy sme sa presťahovali, som neľutovala, že nie sme v Toronte. Ostať bez elektriny a kúrenia na Vianoce naozaj nie je nič, čo by si človek prial. U nás bolo všetko v poriadku, akurát... Áno, snežilo. Na Silvestra asi o ôsmej večer Vladimír prejavil kus optimizmu, pretože vyhlásil, že už v tomto roku veľa snehu nenapadne. Naozaj mal pravdu. Dokonca o chvíľu snežiť celkom prestalo. Pretože aj v tomto roku pokračuje jojo počasie /jeden deň mínus 25, druhý pri troche šťastia mínus desať/ tak sme mali jeden deň plus 2 a do druhého rána mínus 32. Cencúle na streche robili počas plusu niečo na spôsob kúpaliska na našej terase, ráno sa tam skvel hrubý ľad. No, ale civilizácia nás našťastie neopustila, takže čože. Horšie bolo, že v decembri sme mali autonehodu. Čudnú a nepríjemnú, ako už autonehody bývajú. Išla som do miestnej lekárne kúpiť mlieko /fakt nežartujem/ a keď sme odbočovali na parkovisko, videli sme pred nami ísť jedno veľké auto. Parkovisko bolo takmer prázdne, a zrazu, z ničoho nič začalo auto idúce pred nami prudko cúvať. Prečo, nevieme ani my, ani šofér toho auta. Zastal až keď do nás narazil. V ten deď sme mali pomerne teplo, nikomu sa nič nestalo a aj polícia prišla velmi rýchlo. No a potom, však to poznáte. Keď už bolo všetko aj s poisťovňami vybavené, išli sme do opravovne, kam nás poslala poisťovňa. Tam auto odfotili, /našťastie stále bolo pojazdné/ a dali nám termín na 6. januára. Nič moc, bol to prvý týždeň decembra. Nuž a tak sme sa šiesteho januára zobudili do poriadnej zimy a silných nárazov vetra a pravdaže, sneženia. Akosi sme sa predsa len dostavili na miesto určenia, hneď naproti servisu je požičovňa áut, kde na nás už čakalo pripravené auto. To naše malo ostať tri dni v opravovni. Prevzali sme auto, popodpisovali kopu papierov a nasadli už do vykúreného. Snežilo a snežilo a keď sme prišli na cestu vedúcu k nášmu parkovisku, tak sme zapadli. Za nami stál kvôli nám nefunkčný pluh ale našťastie jeho šofér a susedia, ktorí sa snažili všeliako preparkovať autá, aby pluh mohol urobiť svoju robotu, nás vytlačili. Až vtedy sme si všimli, že dotyčné auto nemá zimné pneumatiky. No dobre, stálo na parkovisku, akurát druhé ráno sme ho kvôli pluhovaniu preparkovali. V utorok, siedmeho januára, ako inak, snežilo. Pred obedom nám z opravovne zavolali, že auto budeme mať hotové o štvrtej. Veľmi sme sa potešili, veď s tým požičaným sa naozaj nedalo nikam ísť, už predstava že ho musíme vrátiť a zobrať naše, bola dosť strašidelná. Lenže sneženie sa zintenzívńovalo a tak sme sa rozhodli ísť skôr a radšej počkať v opravovni. Na predpovedi počasia bolo varovanie, že sú nárazy vetra a silné sneženie, ale to ani nemuselo byť, bolo to viac ako viditeľné. No, akosi sme sa po pamäti dostali na hlavnú cestu, potom na ďalšiu a jediné čo sa dalo vidieť boli zasnežené svetlá pred nami idúceho auta, svetla áut idúcich oproti, čo nás potešilo, lebo bolo jasné, že ideme na správnej strane a dopravné svetlá. Ja som sa s nosom na skle snažila ako tak navigovať. Závratnou rýchlosťou 15 km za hodinu sa nám akosi podarilo nájsť nielen opravovňu, ale aj cestu k nej. V požičovni, hoci mali mať otvorené ešte aspoň 2 hodiny už nikto nebol, kľúče sme nechali v schránke a išli sme k nášmu totálne zaviatemu autu. Nuž, muselo tam na nás čakať už od rána. Keby nám to boli vtedy, keď volali povedali, mohlo to byť bez toho najhoršieho, čo nám zima pripravila. Lenže možno potom, ale nechajme to. Cesta už s našim autom bola o niečo lepšia aspoň v tom, že sme nešli ako na lodi, zimné pneumatiky nás držali. Naďalej som síce navigovala s nosom pritlačeným na skle, pretože stierače síce stále pracovali, ale... Na naše parkovisko sme sa dostali iba po pamäti, ale dostali sme sa a potom sme už len z teplej izby pozerali na tú bielu nádheru. Fakt to vyzerá pekne. Snežilo a sneží.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"Бог в деталях, дьявол в мелочах" -NNI