Strelec v záhrade č. 18: Večne spievajúca záhradka

By Jožko

Vek Strelec okrem jeho manželky neutajíš. Aj náš Strelec záhradkár, povolaním vedúci riadiaci zamestnanec dospel k  vekovej hranici za ktorú sa chlapi nemusia hanbiť. Jeho jubileum neušlo redaktorovi  renovovaného záhradkárskeho časopisu.

Čím ste sa chceli stať, keď ste bol mladý ?

Vždy usmievavý a pýchou žiariaci majiteľ záhradky, ktorý pestuje prekrásne ovocie a zeleninu. Ten človek ma fascinoval svojou vytrvalosťou a láskou k prírode. Bol pre mňa rozprávkovou bytosťou ktorá nielen vládla, ale rozumela zo zeme trčiacim rastlinám a stromom.

Ste uznávaný riadiaci pracovník, ľudia vás majú radi. Koľko voľného času vám zostáva ?

Málo, máličko...

A koľko sa venujete záhradke ?

V poslednom čase ešte menej, pretože ľudia z fabriky majú nestále požiadavky na zlepšenie života rodín v regióne, kde naša firma pôsobí už viac ako štyridsať rokov.

Pokladáte sa za správneho záhradkára ?

Nie, nie... Som človek ktorý podlieha rôznym náladám a neduhom. Všeličo ma v prírode milo aj nemilo prekvapí, ale každé stretnutie s ňou mi poskytuje témy na zamyslenie sa nad samým sebou.

Akú vlastnosť nevyhnutne potrebuje záhradkár ?

Skromnosť, ku ktorej privádza len ozajstná láska k prírode okolo nás.

A akú vlastnosť nesmie mať ?

Pahltnosť.

Keby ste mali vydať tri nariadenia v oblasti záhradkárstva, ktoré by to boli ?

Vymyslel by som novú značku, ktorá by zakazovala vstup k záhradám každému pre ktorého ticho nie je posvätné; vymyslel by som signál, ktorý by sa zvučal a vyzýval každého dvojnohého tvora, aby prírode dodal len toľko jedovatých látok, koľko sa dodáva do lieku. Na každú bránku by som pripevnil všetko vidiaci ďalekohľad ktorý by odmeral a vyhodnotil to, čo má v zemi zostať ako ozdoba.

Často nám kladú otázku – väčšina záhradkárov zabíja malých zemných tvorov. Kto im dal právo ... ?

Kolobeh života. A pravidlá prírody. Človek ktorý sa prvý pustil do zápasu o život a smrť s oveľa prefíkanejším tvorom ako on sám. Mozog, ktorý dovoľuje a nariaďuje regulovať množstvo živých tvorov tak, aby nechýbal ani jediný.

Kedy vlastne začal váš kontakt so zemou ?

Odkedy ma nôžky niesli, bežkal som popri otcovi a dedkovi do poľa. Jediný ja som mal právo mame ukázať dopestovanú zeleninu a oznámiť koľko sme jej ešte rozdali susedom.

O záhradkároch sa hovorí že sú poverčiví... Máte niektorú obyčaj ktorú dodržiavate?

Pred začiatkom a po skončení práce zdvihnem čiapku smerom k záhradke a takto pozdravím večne spievajúcu oázu zelene a pokoja.

A na záver položte otázku slovenskému záhradkárovi s tým, aby si na ňu odpovedal sám.

Uchránime to, čo máme v našich záhradkách dnes aj pre tých, ktorí prídu po nás ? Nepremárnime dedovizeň ? Nebudeme musieť našich vnukov a pravnukov vodiť do múzeí aby sme im ukázali tekvicu alebo rajčinu ?

„Roky poctivého záhradkára sa nerátajú, ale vážia.“

Zaznamenal Strelec Jožko R.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

«После смерти на мою могилу нанесут много мусора. Но ветер истории развеет его» И. В. Сталин