Slovenský CYPRINUS CARPIO

By Jožko

Ryby, samozrejme nepočujeme rozprávať. Ale to neznamená že nevedia okrem počúvania i rozmýšľať a písať. Tu je o tom doklad.

Náš hrdina kapor, žijúci pokojne vo svojom malom rybníčku deň pred Štedrým dňom zaznamenal nasledovné.

Traja chlapi s čiernymi anténami na pleciach, skladacími stoličkami, poživňou pre ryby a tekutou pre seba brázdili zablatené poorané pole pri rybníku. Načim na poslednú chvíľu chytiť nemých šupináčov na sviatočný stôl. Na miesto lovu dorazili k nepoznaniu. Blato, blato a zase blato ! Iba obnažené zuby od nadávok potvrdzovali príslušnosť k homo sapiens, teda k ľuďom, lovcom nemých tvárí. Čo to vidia ! Časť oázy s rybami je zamrznutá. Čo robiť ? Najmladší sadá do metalízy a poďho pre soľ. Dvaja starší zatiaľ odľahčovali obaly s tekutou ohnivou vodou. Oteplilo sa. Nevedno či od slnka alebo pálivej vody a soli už nebolo treba. Využije sa na konzerváciu hojných úlovkov na ďalšie časy. Ako vedia že budú hojné ? Asi podľa vyjadrenia lovca s najdlhšou palicou že má ciťák.

Náš hrdina vedel, že v ich reči je to kapor, ryba ako ruka s váhou nad poltucet kila. Hoci dorástol iba na 40 cm .

Ak chceme kapra vlastniť, treba ísť na rybačku. To je tá nudná, zdĺhavá a na začiatku nebezpečná činnosť. Koná sa tak, že v ruke držíte svoju alebo kamarátovu palicu ktorou šviháte okolo uší a do kriakov za vami. Alebo stojíte v rade a zhruba po hodine čakania sa dostanete ku kadi z ktorej vyberú toho ktorý sa nechal chytiť. Ak hýbe chvostom máte šťastie, je ešte živý a s radosťou zaplatíte oldomáš.

Nepredbiehajme však. Naši hrdinovia mňa a mojich súplavovcov lákajú návnadami. Rukami a prakom posielajú už zmrznutú kukuricu, cesnakové otruby a zbytky skysnutého cesta. Ba dokonca i živé červy. Fuj, kto by to žral ! Iba ak ryby bezdomovci, ktoré sa nechali nachytať už v máji.

My, skúsení šupinatí borci sa lenivo prevaľujeme na dne ktoré zdobia maľované umelé rybičky. Tie, ktorými nás chceli oklamať aby sme skočili po nich. Iba švihnúť chvostom. Naivný lovec zasekne naprázdno a ďalšia vianočná a cenovo tučná ozdoba leží medzi ostatnými. Ten kto by ich dostal na breh je milionár.

Ignorujeme návnady aj tie ukrytých na háčikoch. Aby lovci nepomrzli občas sa obtrieme o návnadu a smejeme sa ich rýchlym presunom k paliciam a prázdnym  zeleným sieťkam. A potom tie jadrné a pre deti vypípané nadávky !

Počujem ako sa hovoria o tom, čo urobia s úlovkom:

K zabitiu si najmeme nájomného vraha alebo využijeme gilotínové zručnosti iného pohlavia s ktorým spolu bývame. Fik, fik a hlava je v koši ! Bŕŕ ! Ak začujete rev to znamená, že okrem krvi kapra strieka i krv blížnej. My chlapi v čas popravy vedieme obsiahly monológ s majiteľom licencie na dolovanie v nádobách na smeti. Nasleduje pitva. Nejde o zistenie príčiny smrti. Tú poznáme. Pošiel na starobu a zlyhanie mozgu keď sa nechal nachytať. Ide o odstránenie vnútorností. Pozor na črevo (kaprovo), pretože jeho obsah by mohol byť nemilou súčasťou večere. Čo tam všetko nájdete : háčiky, olovká, nožíky. Dokonca aj porcelánový chrup. V neposlednom rade malé, ešte zvoniace a hovoriace telefóniky. Je to radosť počúvať ich tóny a na displejoch vidieť obrázky nahotiniek a kusov ktoré ulovili. Škoda, že my ryby nemôžeme hovoriť. Boli by sme povedali pravdu ako im pridali centimetríky ktoré zapísali do Zošita klamstiev.

Zostáva iba odšupinatiť metajúce sa telo. „Keď sa kapor trepoce, budú pekné Vianoce !“ Správny výsledok je, ak sú šupiny všade po celej kuchyni iba na kaprovi nie. Nakoniec kapra po posypaní špéciami vložíme do horúcej trúby.

Odporné, ako to chcú s nami zaobchádzať ! Čo na to Sloboda zvierat ? Aj oni majú na Štedrý večer kapra ?

Oni možno áno. Ale naši lovci chytili iba nádchu a škriekajúce zvieratko sediace na pleci. Nepomáhajú zaklínadlá, popľutia palíc a troch obrátok pred vystrelením návnad. Už vyčerpali všetky, sto krát opakované príhody z vojenskej služby, pracovných a športových aktivít v mladosti.

Je to smutný čas pred Štedrým dňom. Je mi ich ľúto. Obetujem sa aby nezostali v hanbe ? Nie ! Nech vidia že nemé tváre majú v porovnaní s ľuďmi pomerne väčší mozog k proporciám tela. I keď sa nevieme ústne vyjadrovať máme svoju hrdosť. Na pekáč až vo váhe ôsmych kilách a to spôsobom hara – kiri. Taký kúsok sa predsa púšťa späť !

Čo to ? Zmenili techniku. Švihajú s palicami na konci ktorých svietia umelé rybky. Teda iba jedna, tri už odpočívajú na dne. Znova írečité vyjadrenia sa dopĺňajú ponosami na bolesť ramien a chrbta. Hlavy bolia tiež od záklonov od konzumácie ohnivej vody. Toto že sú predstavitelia najvyššie postavených tvorov ľudia ? Rybárske trosky keď nevedia ani na Vianoce chytiť nemú tvár !

Ale pozor ! Mladá rybka s papuľkou do U menom Šťučka o dĺžke 50 nevydržala mámenie. Skočila, zahryzla a už je na brehu pohyb. Hlavy a údy už nebolia. Všetko je sústredené na okamihy ulovenia vytúženej ryby. Sú ochotní i do vody skočiť, keby najmladší včas nepriniesol podberák. Gazda s udicou v ruke už podľa ťahu pozná miery. „Najmenej päť kíl má to hovado“ a usilovne krúti navijakom a rozmýšľa či sa zmestí do kufra auta. Hurá, ešte zopár nadávok a je na brehu ! Skladací gumový meter sa pri meraní úlovku natiahol ako guma treniek zápasníka Sumo. Má presne ako povedal gazda a bolo zapísané v zošite. V skutočnosti trošku menej. Ale čo už, veď Vianoce sú iba raz do roka.

Jožko

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"Если Вы питаетесь правильно, то лекарства Вам не нужны. А если Вы питаетесь неправильно, то лекарства Вам не помогут" (древняя ведическая мудрость)