Kata

By Marta

Niektoré veci či udalosti sa zvrátiť nedajú. S Kaťou, na rozdiel od iných kamarátok som sa nepoznala veľmi dlho. Desať rokov, z ktorých som už celých deväť ďaleko od Bratislavy, v Toronte. Toronto bolo vlastne dôvodom na naše priateľstvo. V jazykovom centre, kde sme obe chodili na angličtinu so stála zamyslene pri mape sveta a v duchu nadávala. Opýtala sa ma, čo hľadám, tak som povedala, že Toronto, viem že existuje, bola som tam a nie a nie ho nájsť. Jedným pohybom ruky mi ho ukázala. Nuž tak sme začali. Potom viac menej pravidelne sme po hodinách angličtiny išli na kávu, spolu ju popíjali, pofajčievali. Ukázalo sa, že má v Toronte priateľa a veľmi by tam chcela ísť. Vtedy som ešte netušila, že onedlho sa ja poberiem do Toronta a pobudnem tam, no doteraz. Pri mojej prvej návšteve v Bratislave som za ňou zašla do lekárne pod Manderlom, kde pracovala. Po skončení smeny sme opäť zašli spoločne na kávu, predrkotali všetky štvorročné "novinky". Rovnako ako ja, aj Kaťa rada cestovala, hovorila mi o krajinách, ktoré za tie roky navštívila, ja som sa stala viac menej doma či torontosedom, ale aspoň som jej hovorila o meste a častiach našej provincie, ktoré som navštívila.
Potom Kanada zrušila víza, a tak som stále písala či telefonovala, príď budeš u nás/lebo priateľ s pozvaním stále váhal/ ale stále mali program niekde inde až minulú jeseň sa rozhodla, že príde na jar. Čo vám budem hovoriť, tešila som sa ako malé dieťa. Veď návšteva Kate, ktorá vždy sršala optimizmom a dobrou náladou bola niečo, na čo sa oddá tešiť. Zrazu len, z ničoho nič mi neprišiel ani riadok k Vianociam a to sa na Kaťu vážne nepodobalo. Tušila a nechcela som si pripustiť , že sa niečo stalo. Ako riadny zbabelec som čakala a čakala. Ale v januári som už nahovorila Vladimíra, ktorý je priateľ s jej sestrou, svojou bývalou šéfkou, aby jej zavolal. Nuž a moje tušenie sa potvrdilo, Kaťa bola v nemocnici od novembra a diagnóza, no, nijako dobrá. A tak namiesto tešenia som aspoň občas zavolala a dozvedela sa, že stále nechodí, ale všetko ide dobre, na jar /čo už bolo jasné/ nepríde, ale možno na jeseň... Nuž nepríde. Na jeseň, ani v zime, ani na budúcu jar. Dnes sme sa dozvedeli, že všetky cestovné a iné plány sa skončili vo štvrtok 23. júna.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"A society grows great when old men plant trees in whose shade they know they shall never sit.”
~ Ancient Greek proverb